Dňa 27. júla 2025 Donald Trump a Ursula von der Leyenová oznámili dohodu, ktorou sa stanovuje základná colná sadzba vo výške 15 % na väčšinu európskych výrobkov vstupujúcich do Spojených štátov. Tento nevyvážený kompromis zabraňuje najhoršiemu, ale ďalej oslabuje európsku konkurencieschopnosť.
15 % sadzba by sa vzťahovala na približne 70 % vývozu z EÚ do Spojených štátov. Týmto kompromisom sa predchádza hrozbe 30 % cla, ktorú pôvodne avizoval americký prezident, ale zostáva výrazne nad 1,2 % sadzbou uplatňovanou v roku 2024. EÚ sa tiež zaviazala investovať v Spojených štátoch 600 miliárd USD a nakúpiť americké energetické produkty v hodnote 750 miliárd USD v priebehu troch rokov, čo sú záväzky, ktorých realizovateľnosť sa spochybňuje.
Európa je na tom rovnako dobre alebo dokonca lepšie ako jej konkurenti
Napriek svojej nevyváženej povahe táto dohoda stavia EÚ do relatívne privilegovaného postavenia. Iba Veľká Británia sa teší priaznivejšiemu zaobchádzaniu, zatiaľ čo Japansko bude tiež čeliť 15 %, Indonézia a Filipíny 19%, a Vietnam 20%. Pre krajiny bez dohody – Kanada, Mexiko, Južná Kórea a Brazília – Trump hrozí clami od 25 % do 50 %.
Táto "hierarchizácia" obchodných partnerov USA potvrdzuje stratégiu bilaterálnych rokovaní Trumpovej administratívy, ktorá uprednostňuje dvojstranné mocenské vzťahy pred multilaterálnymi dohodami.
Európske spoločnosti čelia výzve konkurencieschopnosti
Vplyv na európske podniky bude obzvlášť závažný v niekoľkých kľúčových odvetviach. Oceliarsky priemysel naďalej podlieha 50 % clám, zatiaľ čo automobilový, chemický a strojársky priemysel teraz čelí 15 % clám. Pre automobilový priemysel, ktorý je už aj tak oslabený čínskou konkurenciou, predstavuje táto daň ďalšie znevýhodnenie na kľúčovom trhu USA.
Výzva je o to zložitejšia, že 13 % posilnenie eura voči doláru od januára zhoršuje stratu cenovej konkurencieschopnosti. Posúdenie hospodárskeho vplyvu týchto ciel závisí najmä od predpokladov o tom, kto bude znášať bremeno zvýšených nákladov v celom hodnotovom reťazci, t. j. od európskych vývozcov (a ich dodávateľov) až po spotrebiteľov v USA. Nedávne prieskumy medzi podnikateľmi, ktoré uskutočnili regionálne banky Federálneho rezervného systému, naznačujú, že americké podniky a spotrebitelia absorbujú takmer 90 % dodatočných nákladov vyplývajúcich zo zvýšenia ciel. V prípade niektorých ľahko nahraditeľných výrobkov by však mohol byť vplyv na európskych vývozcov väčší. Zdá sa, že schopnosť európskych spoločností absorbovať bremeno ciel je v niektorých odvetviach, ako je oceliarsky, chemický a automobilový priemysel, už obmedzená.
Obranná stratégia tvárou v tvár európskym rozdeleniam
Prijatie nevýhodnej dohody Európou možno vysvetliť snahou vyhnúť sa najhoršiemu a obnoviť určitú obchodnú stabilitu. Odráža však aj vnútorné rozpory v Európe. Exportné krajiny (Nemecko, Taliansko, Írsko) a východoeurópske štáty, ktoré sa obávajú geopolitických dôsledkov, sa radšej usilovali o rýchly kompromis, než aby riskovali eskaláciu.
EÚ si tak síce zachováva prístup na svoj hlavný mimoeurópsky trh (20 % svojho vývozu bez obchodu v rámci EÚ), ale za cenu oslabenia svojej konkurenčnej pozície a prijatia finančných záväzkov, ktorých plnenie je neisté alebo dokonca nemožné.
