V mnohých rozvíjajúcich sa a rozvojových krajinách, ktoré čelia prudkému nárastu dlhu a rastúcemu tlaku na konsolidáciu verejných financií, sa úsporné opatrenia stávajú normou. Na rozdiel od všeobecného presvedčenia však tieto opatrenia systematicky nevyvolávajú vlny protestov. Bližšie sa pozrieme na túto zložitú realitu.
Šetrenie: globálna reakcia na dlhovú krízu
Od finančnej krízy v roku 2008 sa globálny verejný dlh takmer zdvojnásobil a v roku 2024 dosiahne rekordnú výšku 102 biliónov USD. Tento nárast je obzvlášť výrazný v rozvojových ekonomikách, kde dlh rastie dvakrát rýchlejšie ako vo vyspelých krajinách. Rastúce náklady na dlh poukazujú na vlnu úsporných opatrení v podobe rozpočtových škrtov alebo zvyšovania daní.
Kontrastná realita v jednotlivých regiónoch a krajinách
Vplyv úsporných opatrení na sociálnu stabilitu sa v jednotlivých regiónoch značne líši a niekedy môže byť veľmi destabilizujúci. Napríklad v Ekvádore zrušenie dotácií na pohonné hmoty v roku 2019 ochromilo krajinu na desať dní a prinútilo vládu ustúpiť. V Keni, zvýšenie daní v roku 2024 vyvolalo nepokoje, ktoré viedli k vtrhnutiu do parlamentu a prinútili prezidenta Ruta stiahnuť návrh zákona o financiách a začať dialóg s opozíciou.
Naša štúdia však ukazuje, že úsporné opatrenia nevyvolávajú sociálne nepokoje systematicky. V krajinách s nižšími príjmami v Afrike a na Blízkom východe je realizácia plánov fiškálnych úprav často sprevádzaná poklesom protestov.
Ťažisko nerovnosti a správy vecí verejných
Prijatie alebo odmietnutie úsporných opatrení do veľkej miery závisí od úrovne nerovnosti a dôvery v inštitúcie. V krajinách s výraznými sociálnymi rozdielmi a slabými záchrannými sieťami je napätie častejšie, ako ukazuje súčasná situácia v Keni. Naopak, v kontextoch, kde sa správa vecí verejných zlepšuje, sa môže obnoviť pokoj: na Srí Lanke, po veľkej politickej kríze v roku 2022 pomohol znížiť napätie nástup novej protikorupčnej vlády v roku 2024.
Škrty alebo dane: dôležité rozhodnutia
Sociálne reakcie ovplyvňuje aj charakter úsporných opatrení. V Latinskej Amerike, kde viac ako 90 % plánov zahŕňa zvýšenie daní, sú protesty často okamžité. Naopak, v rozvíjajúcich sa krajinách v Ázii a Európe vlády vo všeobecnosti uprednostňujú znižovanie verejných výdavkov, ktoré v krátkodobom horizonte zvyčajne vyvoláva menej sociálnych reakcií.
Stiahnite si našu kompletnú štúdiu (v angličtine) teraz
(.pdf 4,13 Mo)
