V kontexte pretrvávajúcich konfliktov a neúspešného globálneho riadenia sa medzinárodné napätie stupňuje. V súvislosti s možným znovuzvolením D. Trumpa analyzujú traja odborníci počas nášho posledného sympózia o rizikách v krajine transformáciu medzinárodných vzťahov, globálnu geopolitickú rekonfiguráciu a jej vplyv na obchodné stratégie.
Zdá sa, že je to ďalší prípad déjà vu. Druhá inaugurácia Donalda Trumpa za prezidenta Spojených štátov 20. januára síce vrátila pozorovateľov o osem rokov späť, ale svet sa odvtedy výrazne zmenil. "Po prvé, medzi Trumpom 1 a Trumpom 2 vypukli dva veľké konflikty: rozsiahla invázia Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 a militarizovaný terorizmus Hamasu v októbri 2023, reakcia Izraela na ktorý vyvolala rekompozíciu Blízkeho východu. Potom prišlo zrýchlenie degradácie životného prostredia na jednej strane a rozšírenie technológií na strane druhej," vysvetlil Thomas Gomart, riaditeľ IFRI, Francúzskeho inštitútu pre medzinárodné vzťahy. Hoci všetky tieto udalosti už začali premiešavať geopolitické karty, je pravdepodobné, že rozhodnutie novej Trumpovej administratívy zaviesť transakčný prístup ako hnaciu silu svojej politiky "urobiť Ameriku opäť veľkou" ešte viac poškodí existujúci rámec. "Po niekoľkých desaťročiach vo svete, ktorému dominovali USA a v ktorom bola nosným pilierom geopolitická spolupráca, sme vstúpili do novej éry globalizácie, ktorá je oveľa multipolárnejšia a nestálejšia," dodala Famke Krumbmüllerová, vedúca pracovná skupina pre geostrategické podnikanie spoločnosti EY v regióne EMEIA.
Len USA proti zvyšku sveta ?
Hoci odborníci nevylučujú, že Trumpova stratégia by mohla mať pozitívny vplyv na vyriešenie dvoch hlavných prebiehajúcich konfliktov, hrozby USA o zavedení ciel a prevládajúca snaha prinútiť dotknuté krajiny k dosiahnutiu dohôd výhodných pre USA pravdepodobne spôsobia rozpad existujúcich spojenectiev. "V tejto súvislosti je zaujímavé, že sa objavilo veľa nátlaku zo strany južných krajín - okrem iného Brazílie, Indie a Turecka - ktoré začínajú najmä so začatím vyšetrovania alebo podávaním sťažností Svetovej obchodnej organizácii," upozornil Andrew Bishop, senior partner a výkonný riaditeľ pre politický výskum v spoločnosti Signum Global Advisors. Podľa jeho názoru najväčšia svetová hospodárska mocnosť hrá riskantnú hru, "keď núti krajiny, aby sa rozhodli, či sú s USA alebo proti nim". Odborník dodal, že "stiahnutím sa a odcudzením sa celému svetu USA dláždia cestu iným krajinám [na uplatnenie svojho vedúceho postavenia], najmä Číne". Za týchto okolností sa nová studená vojna javí ako veľmi pravdepodobná a je jedným zo scenárov, ktoré predpokladá skupina EY Geostrategic Business Group. "Hovoríme o svete rozdelenom na bloky: v jednom dominujú USA, v druhom Čína a v treťom nejaká iná mocnosť," uviedla Famke Krumbmüllerová. Potom by bolo na zvyšku sveta, aby sa umiestnil v jednom z týchto blokov. Ak by vznikol tretí blok, India by bola ideálnym kandidátom na jeho vedenie. "Táto krajina zaznamenáva silný rast a v nasledujúcich dvoch desaťročiach bude schopná využiť svoju demografickú dividendu tvárou v tvár starnúcej Číne," povedal Thomas Gomart.
Príležitosti pre Čínu
V krátkodobom horizonte však pravdepodobne zostane hlavnou hnacou silou súčasnej geopolitickej transformácie súperenie medzi USA a Čínou, ako je tomu už v oblasti generatívnej umelej inteligencie. V tejto súvislosti niektorí odborníci očakávajú, že obchodná vojna medzi oboma mocnosťami sa bude stupňovať, čo by mohlo obe strany o niekoľko mesiacov podnietiť k výraznejšiemu zvýšeniu ciel, než je tomu v súčasnosti. USA nedávno oznámili ďalšie zvýšenie ciel o 10 %, na čo Čína reagovala zvýšením svojich ciel na vybrané výrobky o 15 %. Tvárou v tvár takejto perspektíve by Čína nemohla akceptovať status quo. "Aj keď si to nepripúšťa, Čína rieši situáciu nadbytočných kapacít a teraz musí naliehavo vyvážať," vysvetlil Thomas Gomart. Ak uvidí, že sa severoamerický trh uzatvára, bude musieť nájsť nové odbytiská a zároveň posilniť väzby so svojimi partnermi.
Nesmieme zabúdať, že strategické chápanie Číny naďalej závisí od nedostatku informácií o krajine, ktoré čiastočne kontroluje jediná strana, ktorá v nej vládne. Napriek tomu sa odborníci zhodujú na súčasných prioritách Číny, najmä na jej masívnych investíciách do jadrovej energetiky a námorných vojenských kapacít, ktoré sú nevyhnutné na kontrolu obchodu.
Oslabená Európa
Európska únia, ktorá sa ocitla medzi týmito dvoma blokmi, je podľa všetkého v značne oslabenej pozícii zo štyroch dôvodov. Po prvé, pretože jej hlavná hybná sila, francúzsko-nemecké duo, je vyčerpaná tak v hospodárskej, ako aj vo vnútropolitickej oblasti. Po druhé, pretože podľa Famke Krumbmüllerovej historický spôsob fungovania EÚ, ktorý spočíval v "premietaní jej moci do celého sveta prostredníctvom noriem a nariadení - teda v uplatňovaní mäkkej moci - už jednoducho nefunguje". Po tretie, pretože jej politiky sú niekedy nedostatočne koordinované. Thomas Gomart v tejto súvislosti poukázal na to, že diametrálne odlišné rozhodnutia Francúzska a Nemecka viedli k veľkým rozdielom v myslení oboch susedov. Nemci, ktorí sú viac závislí od ruského plynu ako Francúzi, ktorí obnovili jadrovú opciu, majú tendenciu očakávať viac od hypotetickej povojnovej Ukrajiny. Napokon, Európa je nepriaznivo ovplyvnená desaťročiami nedostatočných investícií do obrany v čase, keď jednotu medzi členskými štátmi potrebnú na riešenie týchto zmien podkopáva vzostup extrémnych a euroskeptických strán v čoraz väčšom počte krajín regiónu.
Napriek týmto nástrahám by Európa mohla rýchlo reagovať aj na hrozbu Donalda Trumpa, že zavedie nové clá. Thomas Gomart sa domnieva, že "keďže obchodná politika je vo výlučnej kompetencii Európskej únie, v prípade takéhoto scenára môžeme očakávať určitú formu spoločného postoja". Napriek tomu niet pochýb, že to, čo by sa stalo druhým veľkým transatlantickým stretom od vojny v Iraku v roku 2003, by mohlo poškodiť americko-európske vzťahy. Až do takej miery, že by sa narušila geografická rovnováha? "V ideálnom prípade by sme potrebovali silnú Európu, ktorá by sa nemusela pripútavať k partnerovi alebo sa na neho spoliehať, ale to nie je tento prípad," povedal Andrews Bishop. "V rámci plánu B by sa EÚ musela spoliehať na jedného z dvoch partnerov - buď na USA, alebo na Čínu - ale nemyslím si, že by sa Európa nevyhnutne rozhodla spoliehať na Čínu, ak by sa USA stali nepriateľom. Preto by sme mohli skončiť s katastrofickým plánom C, v ktorom by sa Európa ocitla medzi týmito dvoma, v pozícii slabosti."
Pokiaľ ide o možnosť posilnenia spojenectva medzi EÚ a Čínou, Thomas Gomart poukázal na to, že v správe Národnej spravodajskej rady USA zverejnenej v roku 2021 sa spomína možné čínsko-európske zblíženie na ekologickom základe. "Musíme to mať na pamäti," uzavrel. Je pravda, že Čína masívne investovala do energetickej transformácie, čo ju stavia do rozporu s Trumpovým novým programom.
Spoločnosti: prehodnotenie stratégií
V tomto meniacom sa a neistom prostredí je pre spoločnosti ťažké určiť, akú stratégiu prijať. "Aj keď postupne začínajú brať do úvahy túto novú, nestabilnú geopolitickú situáciu, musím povedať, že to mali urobiť skôr a sú príliš pomalé," povedala Famke Krumbmüllerová, ktorá vyzýva na aktívnejší prístup.
Viac informácií o svetovom obchode, stiahnite si celú štúdiu.
Pozrite si aj záznam okrúhleho stola z 29. sympózia Country Risk 2025 -> https://youtu.be/Y28xlFQNP9I?si=I3TlEosml42Gejqx
