Burundi

Hospodárska aktivita bola podporená verejnými investíciami, brzdila ju však inflácia

Hospodárska aktivita v roku 2024 zrýchlila, a to vďaka poľnohospodárstvu, domácej spotrebe – najmä verejnej spotrebe – a lepšiemu prístupu k elektrickej energii vďaka uvedenie nových vodných elektrární do prevádzky.

V roku 2025 sa rast spomalil v dôsledku poklesu súkromnej spotreby, ktorú negatívne ovplyvnila vysoká inflácia a výrazne zasiahla ceny potravín. Hospodársku aktivitu podporujú hlavne zvýšené verejné výdavky súvisiace s organizáciou parlamentných volieb, ako napríklad zvýšenie platov štátnych zamestnancov, a predovšetkým investície. V roku 2026 sa očakáva opätovné oživenie rastu: investície sa ďalej zrýchlia, najmä v súvislosti s železničnou traťou Tanzánia – Burundi, financovanou prostriedkami, ktoré Africká rozvojová banka získala od inštitucionálnych investorov, inštitúcií financujúcich rozvoj a komerčných bánk. Investície budú smerovať aj do elektrifikácie a výstavby vodných elektrární. Uvedenie dlho odkladanej priehrady Jiji-Mulembwe do prevádzky by malo umožniť oživenie ťažobnej činnosti, ktorú doteraz brzdil pretrvávajúci nedostatok energie. Ťažba, ktorá bola od roku 2021 pozastavená s cieľom prerokovať prevádzkové zmluvy za podmienok výhodnejších pre štát, sa obnovila až v januári 2025. Primárny sektor by tak mohol zvýšiť svoj príspevok k rastu prostredníctvom vývozu, pričom by profitoval z vyšších cien kávy, čaju a zlata.

Infláciu podporuje využívanie menového financovania verejného deficitu, prehlbujúci sa rozdiel medzi oficiálnym výmenným kurzom a kurzom na paralelnom trhu, zníženie zahraničnej pomoci a obmedzovanie dovozu. Inflácia by sa mala začať zmierňovať v druhej polovici roku 2025 a v roku 2026 vďaka nižším cenám dovážaného tovaru (palív a potravín), pokračujúcemu oživeniu poľnohospodárskej výroby po povodniach z roku 2024 a miernejšiemu oslabovaniu burundského franku voči doláru. Vysoké riziko však predstavujú časté povodne, ktoré zničili úrodu, najmä na brehoch jazera Tanganika, stiahnutie pomoci zo strany USA a opakujúci sa nedostatok základných tovarov v dôsledku ťažkostí s prístupom k cudzej mene.

Expanzívny rozpočet a vysoké riziko platobnej neschopnosti

V rozpočtovom roku 2026, ktorý trvá od 1. júla 2025 do 30. júna 2026, dôjde k nárastu verejných výdavkov. Tento trend výdavkov je spôsobený zrýchlením investícií a nárastom bežných výdavkov. Bude to spôsobené čiastočným splácaním domáceho a zahraničného dlhu, ktoré samotné budú predstavovať 21 % rozpočtu, ako aj nárastom mzdových nákladov a prevádzkových rozpočtov viacerých inštitúcií. Rozpočet prezidentskej kancelárie sa zvýši o 87 %, zatiaľ čo ministerstvá obrany, zdravotníctva a školstva zaznamenajú nárast o 36 %, 24 % a 9 %. Zároveň sa očakáva nárast verejných príjmov napriek zníženiu zahraničnej pomoci, a to vďaka rozšíreniu daňového základu, posilnenia opatrení na boj proti podvodom (najmä v ťažobnom sektore), postupného zvyšovania podielu štátu v ťažobných spoločnostiach z 10 % na 15 % a zvýšenia poplatkov. Medzi ne patrí zvýšenie dane z ťažby (zo 7 % na 16 %), zavedenie správnych a IT poplatkov, 15-percentný príplatok na dovoz železobetónu a zvýšenie ceny cestovných dokladov.

Rozpočtové prognózy vychádzajú z ambicióznych predpokladov rastu, ktoré by mohli byť oslabené potenciálne recesívnymi účinkami nových fiškálnych opatrení, pretrvávajúcou infláciou alebo citlivosťou na vonkajšie šoky. Účinnosť boja proti podvodom a korupcii nie je zaručená. Verejný deficit financuje centrálna banka. Zaťaženie verejným dlhom, z ktorého dve tretiny držia domáci veritelia – hlavne centrálna banka – by sa mohlo mierne znížiť vďaka záporným reálnym úrokovým sadzbám. Zahraničný dlh je v rukách najmä multilaterálnych veriteľov, ale aj niekoľkých krajín, medzi ktoré patria Čína, India, Spojené arabské emiráty a Kuvajt. Krajina naďalej čelí vysokému riziku dlhovej krízy.

Deficit bežného účtu sa v roku 2024 znížil a očakáva sa, že sa bude naďalej zlepšovať aj v roku 2025, napriek zníženiu zahraničnej pomoci. Rastúce svetové ceny kávy, čaju a zlata by mali podporiť výnosy z vývozu. Okrem toho by k tomu mohlo prispieť aj oživenie v ťažobnom priemysle a podpísanie nových zmlúv za výhodnejších podmienok. Deficit bežného účtu je financovaný hlavne multilaterálnymi partnermi (Svetová banka, rozvojové banky a EÚ) vo forme projektových grantov. Priame zahraničné investície naopak zostávajú na veľmi nízkej úrovni. Aj keby sa devízové rezervy zvýšili, zostanú na nízkej úrovni, čo povedie k pokračujúcim dovozným obmedzeniam. Paralelný výmenný kurz je 2,5-krát vyšší ako oficiálny kurz.

Relatívne zlepšenie medzinárodných vzťahov a politickej stability

Pod vedením prezidenta Evaristeho Ndayishimiyeho, ktorý je pri moci od roku 2020, sa Burundi snaží obnoviť vzťahy s medzinárodnými darcami, ktorí krajinu opustili v roku 2015, keď rozhodnutie bývalého prezidenta Pierra Nkurunzizu kandidovať na tretie funkčné obdobie – v rozpore s ústavou – vyvolalo rozsiahle ľudové protesty, ktoré boli násilne potlačené. Sankcie a pozastavenie medzinárodnej podpory spôsobili vážne hospodárske škody, vrátane závažného nedostatku tovaru. Od roku 2022 sa objavujú náznaky zlepšenia v oblasti dodržiavania ľudských práv, hoci ide o veľmi relatívne zlepšenie. Okrem humanitárnej pomoci, ktorá nikdy neprestala, sa obnovili aj projektové granty. Rozpočtová podpora a projektové úvery, o ktorých hovorili medzinárodní partneri (MMF, Svetová banka, EÚ atď.), sa však neobnovili.

Vládnuca strana ešte viac upevnila svoj pevný stisk na politický život v júni 2025 počas všeobecných volieb, keď získala všetky kreslá – drvivé víťazstvo, ktoré odzrkadľuje umlčanie opozície. Napriek tomuto útlaku zvýšili riziko ľudových povstaní ťažký prístup k nedostatočným verejným službám, ktorý sa ešte zhoršuje masovým príchodom konžských utečencov a ľudí vysídlených povodňami, nekontrolovateľná inflácia, ktorá oslabuje kúpnu silu, a história politického násilia (občianska vojna, štátne prevraty).

Burundi, vnútrozemský štát v regióne Veľkých jazier, je v oblasti globálneho obchodu do veľkej miery závislé od Tanzánie, svojho pobrežného suseda. Výstavba novej železničnej trate, zverenej čínskym spoločnostiam (ktorej dokončenie sa plánuje na rok 2030) a spájajúcej krajinu s prístavom Dar es Salaam, cez ktorý prechádza 80 % jej obchodu, uľahčí zásobovanie krajiny potravinami a vývoz nerastných surovín. Predovšetkým ťažba niklu by mala byť pre Burundi veľmi zisková, keďže jej vláda v roku 2022 podpísala s ruskou spoločnosťou East African Region Project Group 10-ročnú zmluvu v hodnote 15 miliárd USD. Okrem toho sa v kontexte regionálnej nestability v roku 2024 zhoršili diplomatické a obchodné vzťahy s Rwandou po tom, čo sa prezident Ndayishimiye rozhodol uzavrieť hranicu so susednou krajinou a obvinil ju z poskytovania útočiska a výcviku povstaleckej skupiny nepriateľskej voči vláde v Gitege, novom hlavnom meste. Napätie je o to akútnejšie, že Rwanda podporuje povstalecké skupiny vo východnej časti Konžskej demokratickej republiky, proti ktorým Burundi bojuje po boku konžskej vlády.

Posledná aktualizácia: september 2025