Island

Rast podporovaný domácim dopytom a cestovným ruchom

Islandská ekonomika v roku 2026 zaznamenáva mierny rast, ktorý by mal pokračovať aj v roku 2027, a to vďaka stabilnej spotrebe domácností, rastúcemu vývozu a silným verejným investíciám. Hospodársky rast sa v prvom štvrťroku 2026 zrýchlil, a to najmä vďaka zlepšenej obchodnej bilancii a silnejšej než očakávanej aktivite v cestovnom ruchu. Hoci vysoká inflácia naďalej negatívne ovplyvňuje spotrebiteľskú dôveru, odolný trh práce a rastúce verejné investície do infraštruktúry, technológií a obnoviteľných zdrojov energie by mali pomôcť udržať domáci dopyt.

Inflácia zostáva hlavnou výzvou, ktorej čelí ekonomika. Cenové tlaky sa ukázali ako vytrvalejšie, než sa očakávalo, a sú poháňané vyššími nákladmi na bývanie, dopravu a potraviny, čo podnietilo Islandskú centrálnu banku k zachovaniu relatívne reštriktívneho menového postoja. V dôsledku toho úrokové sadzby pravdepodobne zostanú na zvýšenej úrovni, kým sa neobjaví jasnejší dôkaz, že inflácia sa trvalo približuje k cieľovej hodnote. Napriek tomu sa očakáva, že inflácia sa v priebehu roka 2027 postupne zmierni, čo podporí kúpnu silu domácností a umožní uvoľnenie menovej politiky. Investície podnikov v roku 2026 oslabujú v dôsledku nižšej dôvery a vyšších nákladov na financovanie, hoci to čiastočne kompenzuje pokračujúci rast investícií verejného sektora.

Vonkajší dopyt zostáva vo všeobecnosti priaznivý. Cestovný ruch, rybné hospodárstvo, akvakultúra a výroba hliníka naďalej podporujú vývoz, zatiaľ čo bohaté zdroje obnoviteľnej energie na Islande pomáhajú udržiavať konkurencieschopnosť energeticky náročných odvetví. Počet prichádzajúcich návštevníkov zostal v roku 2026 na vysokej úrovni, hoci vyššie cestovné náklady na celosvetovej úrovni by mohli spomaliť rast v tomto sektore. Odvetvie rybného hospodárstva čelí určitým prekážkam v dôsledku nižších kvót na lov makrely, zatiaľ čo vývoz hliníka sa zotavil po prerušení výroby koncom roka 2025. Celkovo sa očakáva, že vývoz bude v rokoch 2026 a 2027 pozitívne prispievať k rastu, a to vďaka rozsiahlym obchodným väzbám Islandu s Európou, Spojeným kráľovstvom, Spojenými štátmi a ďalšími kľúčovými trhmi.

Vonkajší deficit zostáva slabou stránkou napriek zlepšujúcim sa verejným financiám

Očakáva sa, že bežný účet Islandu bude v rokoch 2026 a 2027 naďalej v deficite, čo odráža silný dopyt po dovoze, kolísanie príjmov z cestovného ruchu a relatívne malý a koncentrovaný charakter vývoznej základne. Hoci rast vývozu a spomaľovanie dovozu by mali v porovnaní s poslednými rokmi zlepšiť vonkajšiu bilanciu, Island zostáva voči zmenám globálneho dopytu a výkyvom na komoditných trhoch zraniteľnejší než mnohé iné severské ekonomiky.

Verejné financie sa však naďalej zlepšujú. Očakáva sa, že verejný dlh bude počas prognózovaného obdobia postupne klesať, keďže hospodársky rast podporuje príjmy a pokračujú snahy o fiškálnu konsolidáciu. Hoci verejné výdavky zostávajú na vysokej úrovni, pričom sa zameriavajú na zdravotnú starostlivosť, infraštruktúru, vzdelávanie a inovácie, predpokladá sa, že verejný dlh bude v rokoch 2026 aj 2027 klesať. V porovnaní s mnohými vyspelými ekonomikami zostáva fiškálna pozícia Islandu zdravá, čo poskytuje tvorcom politiky flexibilitu reagovať v prípade potreby na hospodárske šoky.

Vláda uprednostňuje rozpočtovú stabilitu, bývanie a diskusiu o Európe

Politické prostredie na Islande zostáva stabilné po vytvorení koaličnej vlády na čele s premiérkou Kristrún Frostadóttir po voľbách v decembri 2024. Vláda spája Sociálnodemokratickú alianciu, Reformnú stranu (Viðreisn) a Ľudovú stranu, čím zabezpečuje parlamentnú väčšinu a relatívne stabilnú platformu pre tvorbu politík. Medzi priority koalície patrí zlepšenie dostupnosti bývania, posilnenie verejných služieb, podpora hospodárskej stability a urýchlenie investícií do infraštruktúry, inovácií a prechodu na ekologické hospodárstvo. Ďalšie parlamentné voľby sa musia uskutočniť najneskôr v novembri 2028.

Kľúčovou politickou udalosťou v roku 2026 bude referendum naplánované na august, v ktorom sa bude rozhodovať o tom, či by Island mal obnoviť rokovania o členstve v Európskej únii. Hoci sa hlasovanie týka skôr obnovenia prístupových rokovaní ako samotného vstupu do EÚ, očakáva sa, že ovplyvní dlhodobé vzťahy krajiny s Európou a mohlo by mať dôsledky pre obchod, rybné hospodárstvo a zosúladenie právnych predpisov. Táto otázka zostáva politicky citlivá, najmä vzhľadom na predchádzajúce nezhody týkajúce sa rybárskej politiky počas skorších prístupových rokovaní. Popri európskej diskusii sa vláda naďalej zameriava na znižovanie inflácie, zmierňovanie tlaku na životné náklady a udržanie udržateľnej fiškálnej pozície. Klimatická politika tiež zostáva jednou z priorít, pričom koalícia sa zaviazala dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2040 a zároveň zachovať konkurencieschopnosť kľúčových exportných odvetví.

Posledná aktualizácia: júl 2026