Slovinsko

Rast podporovaný spotrebou a európskymi fondmi

Po výraznom spomalení v roku 2025 v dôsledku turbulentného medzinárodného obchodného prostredia sa očakáva, že rast Slovinska v roku 2026 zrýchli a v roku 2027 zostane robustný, pričom jeho tempo bude výrazne prevyšovať tempo rastu eurozóny. Hlavným motorom hospodárskej aktivity zostane súkromná spotreba (50 % HDP), ktorú podporuje naďalej napätý trh práce. Miera nezamestnanosti je nízka (4,6 % v marci 2026), zatiaľ čo nominálne mzdy vo verejnom aj súkromnom sektore naďalej rastú rýchlym tempom (+7,3 % medziročne v marci 2026), najmä v poľnohospodárstve a v sektore nehnuteľností (+12 % v oboch sektoroch). Očakáva sa však, že opätovný nárast inflácie (3,6 % medziročne v máji 2026), spôsobený hlavne prudkým nárastom cien palív (+19,2 % v máji 2026 v porovnaní s +3,4 % v januári), bude postupne oslabovať kúpnu silu domácností. V tejto súvislosti by návrat k reštriktívnejšej menovej politike zo strany ECB – ktorý sa prejavil prvým zvýšením úrokových sadzieb o 25 bázických bodov v júni 2026 po dvoch rokoch uvoľňovania – ako aj možnosť ďalších zvýšení v prípade, že inflačné tlaky v eurozóne pretrvajú, mohli tiež spomaliť dynamiku domáceho dopytu.

Investície zostanú druhým pilierom rastu, podporované pokračovaním projektov financovaných Európskou úniou a rekonštrukčnými prácami po závažných povodniach v roku 2023. Slovinsko čerpá prostriedky z balíka vo výške 2,7 mld. EUR v rámci Nástroja na oživenie a odolnosť (RRF), z ktorého bola nedávno (v apríli 2026) vyplatená piata tranža vo výške 230 mil. EUR. Tieto prostriedky (370 miliónov EUR do konca septembra 2026) budú naďalej podporovať investície do energetickej transformácie, digitalizácie, infraštruktúry, zdravotníctva a vzdelávania, pričom už bolo financovaných viac ako 1 390 projektov. Očakáva sa, že z významných investícií budú profitovať aj odvetvia s vysokou pridanou hodnotou, najmä farmaceutický priemysel, a to v nadväznosti na rozhodnutie švajčiarskej skupiny z júla 2025 o zriadení novej výrobnej jednotky na biosimiláre, ako aj automobilový priemysel, s plánovanou výrobou elektrického modelu Renault Twingo v závode v Novom Meste, čo bude sprevádzať investícia odhadovaná na 120 až 400 miliónov EUR v roku 2026. Zároveň bude cestovný ruch (10 % HDP) naďalej podporovať hospodársku činnosť po tom, čo v roku 2025 v porovnaní s rokom 2024 došlo k nárastu počtu príchodov o 6,2 %, čo bolo spôsobené blízkosťou krajiny k jej hlavným európskym zdrojovým trhom – najmä Nemecku, Rakúsku, a Talianska – ako aj pokračujúcimi investíciami do dopravnej a ubytovacej infraštruktúry.

Zdravé, ale postupne sa zhoršujúce verejné financie

Po zvýšení v roku 2025 sa očakáva, že verejný deficit sa bude v rokoch 2026 a 2027 naďalej zhoršovať a priblíži sa k európskemu odporúčanému stropu 3 % HDP. Výdavky zostanú na vysokej úrovni, čo bude spôsobené nárastom miezd vo verejnom sektore, dôchodkov, sociálnych dávok, ako aj rastúcimi potrebami v oblasti obrany. K vyšším verejným výdavkom prispeje aj nový zimný bonus pre zamestnancov verejného sektora, ktorý je oslobodený od dane. Rast príjmov bude miernejší, keďže nový príspevok zameraný na financovanie dlhodobej starostlivosti len čiastočne kompenzuje zníženie DPH a zdanenia podnikov a domácností zavedené v máji, ako aj zníženie niektorých energetických daní. Napriek pretrvávajúcej expanzívnej fiškálnej politike sa očakáva, že pomer verejného dlhu k HDP bude naďalej klesať, a to vďaka robustnému nominálnemu rastu a relatívne obmedzeným finančným potrebám.

Očakáva sa, že Slovinsko bude aj v rokoch 2026 a 2027 vykazovať prebytok bežného účtu, hoci o niečo nižší ako v roku 2025. Silný domáci dopyt bude podporovať dovoz, zatiaľ čo nárast nákladov na energiu – aspoň v roku 2026 – prispeje k prehĺbeniu obchodného deficitu. Pretrvávajúca slabosť nemeckého automobilového priemyslu, ktorý je kľúčovým obchodným partnerom, bude pravdepodobne naďalej negatívne vplývať na vývoz určitých výrobkov, a to konkrétne automobilov, strojov a priemyselných zariadení, kovov a medziproduktov. Naopak, farmaceutický sektor zostane zdrojom podpory. Vývoz služieb, najmä v oblasti cestovného ruchu a dopravy, bude naďalej podporovať prebytok vonkajších účtov.

Veľmi krehká nová koalícia

Parlamentné voľby v marci 2026 výrazne prekopali politickú scénu, pričom však nevytvorili jasnú väčšinu. Hnutie za slobodu (GS), ľavicová strana na čele s úradujúcim premiérom Robertom Golobom, si zabezpečilo náskok 29 z 90 kresiel pred Slovinskou demokratickou stranou (SDS), konzervatívnou pravicovou stranou na čele s Janezom Janšom (28 kresiel). Napriek svojmu tesnému víťazstvu sa Robertovi Golobovi nepodarilo zostaviť životaschopnú koalíciu, čo v máji 2026 otvorilo cestu k návratu Janeza Janšu do funkcie premiéra už na štvrté volebné obdobie. Nová vláda je teda založená na menšinovej koalícii pravice a stredopravice, ktorá spája SDS, konzervatívne strany NSi, SLS a Fokus (9 kresiel), ako aj stranu Demokrati (stredopravá, 6 kresiel), podporovanú pravicovo-populistickou stranou Resni.ca (5 kresiel), spolu s dvoma zástupcami talianskej a maďarskej menšiny a jedným nezávislým poslancom. Hoci táto konfigurácia umožňuje premiérovi zabezpečiť funkčnú väčšinu, jej závislosť od širokého spektra partnerov s rôznorodými politickými orientáciami zvyšuje riziko rozdrobenia a môže skomplikovať realizáciu určitých reforiem.

Z vonkajšieho hľadiska zostáva krajina pevne zakotvená v Európskej únii, eurozóne a NATO a podporuje Ukrajinu. Vzťahy s Chorvátskom sú poznačené hraničným sporom o Piranský záliv, zatiaľ čo migračné otázky súvisiace s trasou cez západný Balkán budú naďalej vyvolávať občasné napätie.

Posledná aktualizácia: jún 2026