Napriek nedávnym povzbudivým ukazovateľom zamestnanosti a verejných financií sa talianske hospodárstvo snaží naštartovať. Za fasádou je rast naďalej krehký, brzdený stagnujúcou produktivitou a pretrvávajúcimi štrukturálnymi problémami.
Pomalý rast spomaľuje postpandemické oživenie
V druhom štvrťroku 2025 taliansky HDP v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom klesol o 0,1 %, čo bol jeho prvý pokles za posledné dva roky, a potvrdil tak krehkosť svojho rastu (krajina sa na úroveň HDP spred krízy v roku 2008 vrátila až koncom roka 2024). Tento pokles je spôsobený predovšetkým poklesom zahraničného dopytu, ktorý je dôsledkom slabosti jej hlavných obchodných partnerov a geopolitickej neistoty. Vývoz tovarov v druhom štvrťroku klesol o 2,2 % po dočasnom náraste súvisiacom s očakávaním nových ciel v USA. Spotreba domácností zároveň zostáva pomalá, brzdená nízkou dôverou a kúpnou silou, ktorá sa napriek stabilizácii inflácie len ťažko zotavuje.
(dáta pre graf v .xls formáte)
Investície: jediný svetlý bod
Hlavnou hnacou silou rastu zostávajú investície podporované z európskych fondov v rámci plánu NGEU (Next Generation EU). Krajina, ktorá je najväčším príjemcom v absolútnom vyjadrení, už získala 122 miliárd EUR, čo predstavuje 63 % celkových prostriedkov, ktoré jej boli pridelené, čo je výrazne nad priemerom EÚ (49 %). Tieto zdroje, ktoré sú zamerané na štrukturálne reformy a investície do dlhodobých strategických oblastí, ako je digitálna transformácia, ekologická transformácia a sociálna súdržnosť, by mali mať trvalý multiplikačný účinok.
Zamestnanosť: klamlivý pokrok
Trh práce je na historicky najvyššej úrovni s mierou nezamestnanosti 6 % a mierou zamestnanosti 62,8 %. Tieto údaje však zakrývajú odlišnejšiu realitu: tvorba pracovných miest sa sústreďuje v odvetviach s nízkou produktivitou (stavebníctvo, maloobchod, pohostinstvo) a profitujú z nej najmä ľudia nad 50 rokov. V dôsledku toho produktivita na obyvateľa klesá, čo ešte viac prehlbuje začarovaný kruh pomalého rastu.
Verejné financie: krehké zlepšenie
Vďaka fiškálnej disciplíne a postupnému znižovaniu ‘Superbonusu’1, sadeficit verejných financií v roku 2024 znížil o polovicu na 3,4 % HDP. Toto zlepšenie trhy upokojilo a spôsobilo pokles úrokových sadzieb štátnych úverov. Dlh však zostáva vysoký a fiškálny manévrovací priestor obmedzený, najmä preto, že potenciálny rast zostáva slabý.
Taliansko bolo v centre oživenia po pandémii v Európe, ale jeho hospodárstvo sa vracia do starých koľají: domáci dopyt stagnuje, zahraničný obchod je pod tlakom a krajina sa snaží premeniť dočasnú dynamiku na udržateľný rast.
Laurine Pividal, Ekonóm južnej Európy, Coface.
[1] Superbonus, ktorý Conteho vláda zaviedla v roku 2020, ponúkol štedré daňové stimuly vo výške 110 % na energeticky účinnú renováciu domov.
