Za zdanlivou jednoduchosťou umelej inteligencie sa odohráva globálny priemyselný a geopolitický boj. Vedúca úloha USA, čínska ofenzíva, kritické závislosti a európske rozhodnutia: aké geopolitické trendy menia charakter využívania údajov a umelej inteligencie? Postrehy od Auréliena Duthoita, sektorového ekonóma spoločnosti Coface, ktoré pomôžu podnikateľským rozhodovateľom zabezpečiť si rast v ére zásadnej technologickej transformácie.
Vo svete technológií (a aj ďaleko za jeho hranicami!) sa pozornosť v súčasnosti sústreďuje výlučne na dáta a umelú inteligenciu (alebo takmer výlučne na ne): na vývoj v oblasti schopností, spôsobov využitia a očakávaných či preukázaných vplyvov na produktivitu podnikov a trh práce. Vzhľadom na obrovské finančné prostriedky, ktoré mobilizuje, a na svoj potenciál sa umelá inteligencia (AI) stáva aj otázkou ekonomickej, priemyselnej a čoraz viac aj geopolitickej moci.
Geopolitika, ktorá pôsobí ako skutočný katalyzátor urýchľovania zavádzania nových technológií, nanovo definuje spôsoby využitia údajov a umelej inteligencie. Za okamžitou a takmer nehmatateľnou technológiou, ku ktorej zvyčajne pristupujeme prostredníctvom jednoduchého okna chatu, sa v skutočnosti skrývajú stovky miliárd dolárov investovaných do infraštruktúry, čoraz zložitejšie finančné štruktúry a hodnotové reťazce, ktoré sa sústreďujú najmä okolo niekoľkých vybraných hlavných hráčov.
Umelá inteligencia už nie je len otázkou inovácie alebo produktivity. Stala sa nástrojom ekonomickej, priemyselnej a geopolitickej moci,
konštatuje Aurélien Duthoit, sektorový ekonóm v spoločnosti Coface.
1 – Je nadvláda USA naozaj taká pevná, ako sa zdá?
V nadväznosti na americkú spoločnosť Nvidia, ktorá má najvyššiu trhovú kapitalizáciu na svete (2 000 miliárd dolárov), spoločnosti Anthropic a OpenAI už ohlásili svoje vstupy na burzu v najbližších mesiacoch. Ide o významný vývoj, keďže vstup spoločnosti Anthropic na burzu sa jednohlasne označuje za najväčší vstup na burzu všetkých čias!
To predstavuje ďalšiu konkurenčnú výhodu pre americké spoločnosti v tomto odvetví, ktoré v súčasnosti tvoria 70 % celkovej hodnoty globálneho finančného ekosystému umelej inteligencie. K tomu sa pridáva aj americký monopol v oblasti infraštruktúry (servery, dátové centrá): 50 % súčasnej kapacity sa totiž nachádza v Spojených štátoch a 70 % kapacity, ktorá sa momentálne buduje, je takisto umiestnených v Spojených štátoch.
Či už ide o finančné ocenenie alebo infraštruktúru, vedúca pozícia USA je mimoriadne silná. A keď sa pozrieme na toky, všetko nasvedčuje tomu, že tento trend sa bude len ešte viac prehlbovať.
vysvetľuje Aurélien Duthoit.
Táto vedúca pozícia však zakrýva významnú priemyselnú závislosť: USA naďalej vo veľkej miere závisia od dovozu kľúčových strojov a komponentov potrebných na prevádzku týchto technológií súvisiacich s umelou inteligenciou. Ide o exponenciálny trend, ktorý sa v posledných rokoch štvornásobne zvýšil. Paradox spočíva v tom, ako môže krajina v takej miere dominovať v danej technológii a zároveň zostať závislá od iných krajín, pokiaľ ide o takéto kľúčové komponenty?
V centre novej technologickej geopolitiky sa tak vynára nový model: krajina môže sústrediť hodnotu, softvér a kapitál, bez toho aby kontrolovala všetky zložky potrebné na ich fungovanie. Pre spoločnosti táto fragmentácia mení výber dodávateľa technológií na strategické rozhodnutie.
Na druhej strane, napriek ich dominantnému postaveniu v tomto odvetví pozorujeme strategickú slabinu v amerických dodávateľských reťazcoch. Čím hlbšie prenikáme do fyzickej úrovne tejto ekonomiky (nielen v oblasti mikročipov), tým zreteľnejšia sa stáva zraniteľnosť USA.
Američania v súčasnosti výrazne investujú do zníženia týchto závislostí, tempo však nie je také rýchle, ako sa očakávalo, aby sa skutočne obnovila rovnováha v mocenských vzťahoch.
konštatuje Aurélien Duthoit.
2 – Technologická vojna medzi Čínou a USA: kto skutočne vyhrá bitku?
Pred osemnástimi mesiacmi „moment DeepSeek“ pripomenul všetkým hráčom v technologickom sektore, že konkurencia nespočíva len v súťaži o investície na vývoj najvýkonnejšieho jazykového modelu. Skutočná výzva spočíva aj v rovnováhe medzi výkonom, nákladmi a podmienkami nasadenia. To platí o to viac, že Čína sa bráni a navyše sleduje odlišnú stratégiu. Niektoré z jej modelov sú „otvorené“: dajú sa nasadiť mimo priestorov vývojárov, v IT prostredí, ktoré si vyberie daná spoločnosť, a to aj lokálne alebo u európskeho poskytovateľa hostingových služieb. Tento prístup kontrastuje s uzavretými ponukami, ktoré spájajú model, službu a infraštruktúru do jedného celku.
Tým, že ponúkajú vysoko výkonné modely, ktoré sú dostupnejšie, sa čínski hráči nutne nesnažia vyhrať tento súboj sami. Môžu tiež zabrániť svojim americkým konkurentom, aby svoj technologický náskok premenili na globálny zisk a nástroj vplyvu.
V súčasnosti už nejde o to, kto má najlepšie technologické modely, ale kto ponúka na trhu najlepší pomer ceny a kvality.
V prípade Číny spočíva geopolitický záujem v obmedzení schopnosti amerických aktérov premeniť svoj technologický náskok na globálny zisk. Zároveň tak oslabujú geopolitický vplyv, ktorý by USA mohli uplatňovať na zvyšok sveta.
dodal Aurélien Duthoit.
3 – Európa: nie je suverénna, ale ani bezbranná?
Aká úloha prislúcha Európe v tomto novom geopoliticko-technologickom paradigme? Hlavné digitálne trhy smerujú k oligopolu: jazykové modely v dôsledku sieťových efektov a cloud v dôsledku úspor z rozsahu. Pre každú spoločnosť, ktorá zavádza umelú inteligenciu, je preto riziko koncentrácie dodávateľov veľmi reálne. Pokiaľ ide o komponenty a modely, Európa zaostáva, čo priamo vyplýva zo všeobecnejších slabín (regulácia, integrácia, vízia), na ktoré už poukázala Draghiho správa.
A predsa, keď stojí tvárou v tvár veľmociam, akými sú Čína a USA, Európa zďaleka nie je bezbranná. Zaujíma kľúčové pozície v hodnotovom reťazci, ktoré by mohla efektívnejšie zúročiť:
- ASML pre fotolitografiu,
- Zeiss pre optickú kontrolu,
- Spea pre elektrické testovanie,
- Siltronic pre výrobu kremíkových doštičiek.
Európa môže tiež ťažiť z veľkosti svojho trhu /druhého najväčšieho na svete/, čo by sa mohlo stať skutočným vyjednávacím tromfom.
V prípade Európy, rovnako ako v prípade jej podnikov, zostávajú na riešenie štyri otázky:
- Od čoho som závislý/-á?
- Aké kritické je to pre moje podnikanie?
- Aké alternatívy sú k dispozícii?
- A aké sú náklady na prechod z jednej alternatívy na druhú?
Zostáva už len jedna nevyhnutná úloha: nezostať pozadu pri zavádzaní nových technológií, ktorých nárast produktivity by mohol obnoviť ziskové marže a konkurencieschopnosť.
Dáta a umelá inteligencia: prechod od experimentovania k dosahovaniu výsledkov
> Čo keby vám riadenie rizík v skutočnosti umožnilo využiť viac príležitostí? Navštívte naše stránky a stiahnite si štúdiu alebo nás kontaktujte a my Vám radi poskytneme viac informácií..
