Počas letného obdobia došlo na komoditných trhoch k všeobecnému nárastu cien, a to bez výnimky. Eskalácia napätia na Blízkom východe, návrat fenoménu El Niño, klimatické výkyvy a rastúce potreby súvisiace s energetickou transformáciou sú hnacou silou súčasného rastu cien energií, poľnohospodárskych komodít a priemyselných kovov.
Zdá sa, že v súčasnosti nie je žiadna komodita imúnna voči rastúcim cenám. Energetika, kovy aj poľnohospodárske produkty pociťujú plnú silu geoekonomických narušení a šokov súvisiacich s klímou.
Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa tento trend mal zvrátiť ešte pred koncom roka... prinajmenšom.
Simon LACOUME, Ekonom pre daný sektor v spoločnosti Coface
Energetická kríza s pocitom déjà vu
Po relatívne pokojnom začiatku leta obnovené útoky USA a Iránu v kombinácii s útokmi Hútiov na Saudskú Arábiu opäť vyvolali obavy o dodávky energie. Na pozadí nízkych zásob ceny ropy rýchlo obnovili svoj rastový trend (obrázok 1). Cena ropy Brent opäť prekročila hranicu 100 USD za barel, čo je prvýkrát od 22. mája. Rafinované produkty zaznamenali ešte výraznejší nárast (+30 % v prípade nafty a +35 % v prípade leteckého paliva v porovnaní s júnom), čo bolo spôsobené najmä narušením rafinérskych kapacít v oblasti Čierneho mora, Perzského zálivu a Ruska. Spoločnosť Coface zatiaľ zachováva svoju prognózu ceny ropy na úrovni 85 USD za barel v roku 2026. Nedávna eskalácia však jasne posunula riziká smerom nahor.
To isté platí aj pre zemný plyn. V Európe ceny vzrástli o 12 % a dosiahli najvyššiu úroveň od roku 2023, a to v dôsledku nízkych zásob a zosilňujúcej sa konkurencie o dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG). Letné vlny horúčav zvýšili dopyt po chladení v celej Európe a Ázii, pričom zároveň nízka hladina vody v oboch regiónoch výrazne obmedzila výrobu elektrickej energie vo vodných a jadrových elektrárňach.
Tlak súvisiaci s klímou na poľnohospodárskych trhoch narastá
K tomuto všeobecnému rastu cien prispievajú aj poľnohospodárske komodity, a to v dôsledku nižších celosvetových úrod (-2 % medziročne) hlavných obilnín (pšenica, kukurica a ryža), opakovaných vĺn horúčav v celej Európe a čoraz alarmujúcejších vyhliadok na rok 2027, keďže fenomén El Niño naberá na sile.
V medziročnom porovnaní ceny kukurice vzrástli o 20 %, za nimi nasledovala pšenica (+18 %) a cukor (+11 %). Ceny pšenice sú teraz medziročne vyššie o 50 %, čo odzrkadľuje slabé úrody v niekoľkých hlavných producentských krajinách, vrátane Argentíny, Spojených štátov a Austrálie. Situácia je znepokojujúca aj v západnej Európe, ktorú postihli viaceré vlny horúčav. Vo Francúzsku by mohla produkcia kukurice v tomto roku klesnúť o 50 %, ako vyplýva z najnovších údajov ministerstva poľnohospodárstva.
Z dlhodobého hľadiska spočíva hlavné riziko v zintenzívnení javu El Niño, čo by mohlo mať dvojitý dopad na svetové poľnohospodárstvo. Mohlo by to negatívne ovplyvniť úrody širokej škály komodít, od ryže a sójových bôbov až po palmový olej a cukor. Tlak na trhy s obilninami by sa tiež mohol postupne rozšíriť na celý potravinový reťazec, najmä na sektory chovu hospodárskych zvierat.
Zdá sa, že rast cien priemyselných kovov bude pokračovať
Meď, ktorej cena nedávno dosiahla rekordnú úroveň nad 14 000 USD za tonu, je hlavným faktorom rastu cien priemyselných kovov. Ako zdôrazňuje nedávna štúdia spoločnosti Coface, okrem krátkodobých napätí je trh naďalej podporovaný silnými štrukturálnymi fundamentmi: doplňovaním zásob v Číne, elektrifikáciou svetovej ekonomiky, rozširovaním energetickej infraštruktúry a rozmachom dátových centier. Index priemyselných kovov S&P za posledný mesiac vzrástol o viac ako 3 %, k čomu prispel najmä zinok (+2 %) a meď (+0,8 %). Ide o ďalší signál, že súčasný býčí cyklus môže byť dlhodobý.
