Riziká francúzskych prezidentských volieb
Le Penová a Macron miešajú karty. Aj v ekonomike. Čo čaká Francúzsko po prípadnom víťazstve jedného z rivalov? Coface: Jedno riziko v prípade výhry Macrona, dve v prípade Le Penovej.
Francúzsko bude už 7. mája rozhodovať o nástupcovi francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda v Elizejskom paláci. Následné dvojkolové parlamentné voľby 11. a 18. júna potvrdia, či sa nový prezident môže spoliehať na solídnu väčšinu v parlamente, alebo nie. Nateraz majú v prieskumoch verejnej mienky najväčšie šance Marine Le Penová (krajná pravica, 26 %) a Emmanuel Macron (centrista, 26 %), pred Francoisom Fillonom (konzervatívny, 20 %), Benoitom Hamonom (socialista, 14 %) a Jeanom-Lucom Mélenchonom (krajná ľavica, 11 %). V druhom kole by nateraz v súboji oboch rivalov bodoval podľa prieskumov Macron. Aké sú však riziká ich prípadného víťazstva? „Bez ohľadu na dopad ich jednotlivých ekonomických programov na hospodárstvo Francúzska prinesie výsledok nadchádzajúcich volieb obdobie ekonomickej neistoty, ktorá sa prejaví už v krátkodobom horizonte,“ podotýka Johan Spehner, ekonóm spoločnosti Coface. Nadnárodná spoločnosť je globálnym lídrom v poistení pohľadávok firiem a manažovaní ich kreditného rizika. Ako pokračuje, nižšia dôvera firiem a spotrebiteľov by mohla ovplyvniť ochotu domácností míňať. „Znížiť by sa mohli aj podnikateľské investície, zatiaľ čo vyššie výnosy štátnych dlhopisov môžu priniesť sprísnenie podmienok financovania,“ konštatuje s tým, že riziká, ich vážnosť a dopad na ekonomiku, závisia od mena víťaza a jeho podpory v parlamente.
Čo by prinieslo Macronovo víťazstvo
Emmanuel Macron ťaží z toho, že nepatrí k predstaviteľom tradičných strán. Svoje hnutie založil v novembri 2016. Hoci už detailne predstavil svoje plány proeurópskej politiky a opatrenia na zlepšenie podnikateľskej dôvery, jeho protivníčka Marine Le Penová volá po referende, ktorý by umožnil Frexit a návrat k franku ako národnej mene. Aj zvýšenie platov a dôchodcovská reforma sú súčasťou programu Národného frontu.
„V prípade víťazstva Macrona však bude najväčšou otázkou, či získa väčšinu v parlamente. Ak sa mu to nepodarí, spoliehať sa bude môcť len na ad-hoc väčšinu pri schvaľovaní jednotlivých zákonov, čo by mohlo viesť k zvýšeniu neistoty,“ podotýka Johan Spehner. Dobrou správou podľa neho je, že na rozdiel od Spojených štátov či Španielska, kde takto vznikli problémy pri schvaľovaní rozpočtu, možno tento proces prijatia urýchliť, ak sa dohoda nepodarí do 70 dní.
Čo by prinieslo víťazstvo Le Penovej
„Tu sú možné dva scenáre vývoja,“ konštatuje ekonóm Coface na margo prípadného víťazstva kandidátky Národného frontu Mariny Le Penovej. „Ak Národný front nezíska väčšinu kresiel v
dolnej komore parlamentu alebo sa mu nepodarí vytvoriť koalíciu, Marine Le Penová nebude schopná robiť zmeny v sociálnej či ekonomickej oblasti a ani pozmeniť ústavu. Následná politická kríza by však len zvýšila neistotu a vyvolala predčasné voľby,“ upozorňuje Johan Spehner. V prípade, že by sa Le Penovej podarilo v dolnej komore získať väčšinu či vytvoriť koalíciu, i tak by ako novozvolená prezidentka čelila právnymi obmedzeniam pre vyhlásenie a aplikovanie výsledkov referenda o členstve v EÚ. „Francúzska ústava totiž nedovoľuje obchádzať medzinárodné zmluvy. Na vystúpenie krajiny z únie by tak v prvom rade bola potrebná zmena ústavy. Za istých okolností by to mohlo riešiť referendum. Ak by však tento proces spustil podobný politický šok, ako v prípade Brexitu vo Veľkej Británii, rast HDP krajiny by sa len v tomto roku mohol znížiť na 0,6 %, nehovoriac o raste bankrotov z -1,0 % na +1,1 %,“ podotýka ekonóm Coface. Z dlhodobého hľadiska, teda tri až päť rokov, by však následky Frexitu mohli byť ešte kritickejšie. „Firemné insolvencie by mohli vzrásť z 25 na 30 % v dôsledku oslabenejšej meny, vyššej inflácii, prísnejším úverovým podmienkam a rastúceho protekcionizmu,“ spresňuje. Ako dodáva, najhorší scenár predpokladá so zrýchlením tohto procesu nad očakávania, čo by sa odrazilo aj na vládnych dlhopisoch v druhom polroku 2017, spolu s masívnymi výbermi z bankových vkladov, ako to bolo v Grécku.
