Rok 2022 vo svete? Boj o olympiádu, tovar aj trh práce
Celosvetovo spôsobila pandémia Covid-19 najväčšiu recesiu od druhej svetovej vojny. „Na rozdiel od krízy na finančnom trhu v roku 2009 sú všetky krajiny sveta zasiahnuté súčasnou recesiou, a preto sa všetky od roku 2021 nachádzajú viac-menej vo fáze oživenia. Globálny dopyt je na historicky vysokej úrovni, no ponuka vstupných tovarov sa nedá tak ľahko a rýchlo rozšíriť,“ konštatuje v súvislosti s predpoveďami vývoja v roku 2022 Christiane von Berg, ekonóm Coface pre severnú Európu. Nadnárodná spoločnosť Coface je globálnym lídrom v poistení pohľadávok firiem a manažovaní ich kreditného rizika. Ako podotýka, vývoj v tomto roku je vzhľadom na ďalšie možné mutácie koronavírusu ťažké odhadnúť, no je tu niekoľko rizík, ktoré budú mať na vývoj ekonomík určite vplyv.
Globály trend: Globálna súťaž o tovar
Globálny nedostatok vstupných surovín neprišiel z čista-jasna a pri spätnom pohľade nebol, ako mnohé iné, prekvapením aj vzhľadom na recesiu a následné oživovanie. „Samotná ponuka sa však stenčuje v dôsledku pretrvávajúcich obmedzení týkajúcich sa koronavírusu, pričom problémom je fakt, že pokrok v očkovaní sa medzi krajinami výrazne líši. K tomu sa pridali extrémne poveternostné javy vo svete: záplavy, suchá, lesné požiare atď. A aby toho nebolo dosť, sú tu problémy týkajúce sa dopravy a Číny,“ podotýka aj Ján Čarný, generálny riaditeľ Coface pre Slovenskú republiku a Česko.
Pokiaľ ide o Čínu, tá zaviedla politiku „nulového Covidu“. Čiastočne aj preto, aby neohrozila zimné olympijské hry v Pekingu vo februári 2022. V praxi to znamená, že vždy, keď sa objaví čo i len niekoľko prípadov Covid-19, čínska vláda uvalí lockdown na celé mestá aj s miliónmi obyvateľov a vrátane prístavov. „To vytvára preťaženie kontajnerových lodí, ktoré tak pokračujú z prístavu do prístavu. K tomu sa často pridá aj ďalší problém. A síce, ak posádka, hoci je zaočkovaná, má zakázané vystúpiť, pretože jej vakcína nie je v danom regióne akceptovaná (napríklad čínske vakcíny v Európskej únii), sťažuje to vykladanie nákladu,“ vysvetľuje. Ďalším problémom je, že Čína zaviedla pravidlá pre prideľovanie energie. Na jednej strane je to z ekologických dôvodov, aby bola obloha nad Pekingom počas olympiády modrá. „Na druhej strane je to kvôli lockdownu na produkciu uhlia. To zaťažuje priemyselnú výrobu v Číne a následne všetky spotrebné odvetvia a krajiny. Tento nedostatok vstupných tovarov bude pokračovať, kým sa globálny dopyt neupokojí a ponuka sa zastabilizuje a rozšíri, čo povedie k zmierneniu cenového tlaku,“ upozorňuje na základe analýzy Ján Čarný.
Trh práce a inflácia: Tlak sa zvyšuje
Spomínané dva aspekty - nedostatok tovaru a cenový tlak možno vidieť podľa Jána Čarného aj v nemeckej ekonomike, ktorá je najväčším exportným trhom pre Slovensko. Na strane trhu práce sa Nemecku darí relatívne dobre: miera nezamestnanosti sa vrátila na predkrízovú úroveň v októbri 2021. „Prerušenia výroby sa vyskytujú len sporadicky, ale ide o pretrvávajúci problém v automobilovom sektore, kde nedostatok počítačových čipov prináša odstavenia montážnych liniek aj na niekoľko týždňov,“ konštatuje. Významný nedostatok kvalifikovaných pracovníkov limituje trh práce, čo by čoskoro mohlo viesť k vyšším mzdovým nárokom – najmä vzhľadom na súčasnú mieru inflácie. Ak by sa to iba kompenzovalo, mzdy by museli v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrásť o viac ako 5 %. K inflácii prispieva niekoľko faktorov, najmä dočasné vplyvy, ako je zníženie DPH od roku 2020 a zvýšenie dane z oxidu uhličitého v januári 2021. Ale aj to, že výrobcovia a maloobchodníci prenášajú svoje vysoké výrobné náklady na zákazníkov. Keďže tento jav tak rýchlo nezmizne, miera inflácie by mala byť v skutočnosti vyššia ako ročný priemer v roku 2022, teda 3,3 % po 3,1 % v roku 2021.
Menová politika: Bude ECB reagovať?
Európsku centrálnu banku znepokojuje miera inflácie. Ak spotrebiteľské ceny zostanú dlhšie vyššie, vyrovnanie miezd by mohlo byť obzvlášť výrazné, čím by sa začala neustála špirála rastu cien. ECB by potom bola nútená zaviesť menej expanzívnu menovú politiku zredukovaním nákupov dlhopisov. „Hocako, bude trvať dlho, kým sa pre takéto rozhodnutie nájde väčšina. Pravdepodobnejšie je, že ECB bude potláčať infláciu čo najdlhšie, aby svojou politikou posilnila verejné financie mnohých krajín eurozóny,“ upozorňuje Christiane von Berg.
Insolvencie: Za sebou máme „najdrahší“ rok
V roku 2021 však tiež pokračoval „paradox“ nízkych čísel platobnej neschopnosti. „Napriek tomu, že jednotlivé sektory sú podporované štátom, firmy zatiaľ nehlásia žiadne problémy s platbami a prieskumy v oblasti platieb firiem ukazujú klesajúcu mieru platobnej neschopnosti. Tento jav bude pravdepodobne pokračovať, kým vlády neskončia so zásahmi na trhu,“ konštatuje Ján Čarný. Podľa neho však dovtedy nie sme z lesa von: hoci počet insolvencií klesá, straty z platobnej neschopnosti rastú. Merané podľa nesplatených záväzkov z platobnej neschopnosti napríklad len Nemecko podľa dát Spolkového štatistického úradu, dosiahlo v septembri 2021 úroveň 45,5 miliardy eur (najnovšie dostupné údaje). To je už viac ako celkové záväzky za celý rok 2020 a znamená to, že rok 2021 bude „najdrahším“ rokom od roku 2009, pretože v Nemecku je síce málo insolvencií, ale sú veľmi veľké. Koniec tohto trendu je však aj tento rok v nedohľadne.
