Doprava v kontexte spomaľovania svetového obchodu
V roku 2025 by mal objem svetového obchodu s tovarom vzrásť o 2,4 %, t. j. pomalším tempom ako historický priemer 3 % zaznamenaný v rokoch 2010 až 2019 a pod úrovňou 2,8 % zaznamenanou v roku 2024. Tento údaj je však výrazne vyšší ako aprílová prognóza Svetovej obchodnej organizácie (0,2 % v apríli 2025) po oznámení colných opatrení Bielym domom. Tieto protekcionistické opatrenia namiesto oslabenia obchodných tokov vyvolali v prvých mesiacoch roku 2025 nárast predčasných dodávok. V dôsledku toho hodnota svetového obchodu s tovarom v prvej polovici roku 2025 medziročne vzrástla o 6 %, čo predstavuje výrazné zrýchlenie v porovnaní s 2 % nárastom zaznamenaným v rovnakom období roku 2024.
Očakáva sa, že vplyv týchto zvýšení ciel sa prejaví neskôr v roku 2025 a v roku 2026, keď ohlásené opatrenia nadobudnú účinnosť a dočasný nárast spôsobený predčasnými dodávkami pominie. Objemy svetového obchodu by preto mali v roku 2026 rásť len o 0,5 %. Z regionálneho hľadiska sa dopravná aktivita v Severnej Amerike pravdepodobne oslabí, čiastočne v dôsledku slabšieho dopytu zo strany USA na pozadí zvýšených úrovní zásob a inflačných tlakov vyvolaných clami. Keďže USA sú najväčším dovozcom na svete, znížený dopyt zo strany USA pravdepodobne negatívne ovplyvní vývozné výsledky iných ekonomík. V dôsledku toho sa môže spomaliť aj preprava tovaru v niektorých krajinách regiónov, ktoré sú silne závislé od obchodu s USA, ako sú Ázia a Južná Amerika. Európske dopravné podniky sa medzitým môžu naďalej potýkať s utlmenou domácou spotrebou a stagnujúcou výrobou.
Spomalenie rastu svetového obchodu by malo ovplyvniť všetky druhy dopravy. Obzvlášť ohrozený je lodný priemysel, ktorý zabezpečuje približne 90 % svetového obchodu. Rast leteckej nákladnej dopravy, ktorá sa tiež využíva v medzinárodnom obchode, bude naďalej klesať po tom, čo v roku 2024 dosiahne rekordne vysoké úrovne. Cestná a železničná doprava, ktoré sa využívajú hlavne na regionálnu a vnútroštátnu prepravu, sa budú vyvíjať odlišne v závislosti od miestnych trendov. Pretrvávajúci nedostatok vodičov nákladných vozidiel v niekoľkých európskych krajinách, ako aj v Číne, Mexiku a Turecku, bude naďalej narúšať prevádzku. Železničná doprava, hoci je najmenej znečisťujúcim druhom dopravy a často nákladovo efektívnejšia ako nákladná automobilová doprava, bude naďalej trpieť v dôsledku svojej menej flexibilnej povahy a starnúcej infraštruktúry v rozvinutých krajinách.
Rovnako ako v roku 2025 budú dopravné podniky ťažiť z mierneho poklesu cien ropy. Spoločnosť Coface predpokladá, že v roku 2026 bude priemerná cena 60 USD za barel, čo je pokles oproti rozpätiu 65–70 USD predpokladanému pre rok 2025. Tento pokles bude mať výrazný vplyv na letecké spoločnosti, u ktorých palivo (hlavne kerosín) predstavuje približne 30 % ich celkových nákladov. V kombinácii s trvalým dopytom pomohli nižšie ceny paliva leteckým spoločnostiam udržať ziskovosť. V prvej polovici roku 2025 dosiahla mediánová marža EBITDA globálne kótovaných leteckých spoločností úroveň 15,1 %, čo je výrazne nad ich 10-ročným priemerom, ktorý je nižší ako 10 %. Náklady na palivo výrazne zaťažujú aj cestnú dopravu, v ktorej dominujú mikropodniky, ktoré sú takmer výlučne závislé od nafty.
Úľava v podobe nižších cien palív však môže byť čiastočne kompenzovaná zrýchľujúcim sa prechodom na zelenú energiu. Keďže environmentálne predpisy nadobúdajú na sile po celom svete, nové požiadavky EÚ tlačia tento sektor smerom k nákladnejším alternatívnym palivám. V cestnej doprave sa čoraz viac krajín EÚ, ako sú Holandsko a Rumunsko, chystá v roku 2026 zaviesť mýto pre nákladné vozidlá založené na emisiách CO₂, čím sa zvýšia náklady pre vozidlá s vysokými emisiami. V leteckej doprave nariadenie RefuelEU, ktoré je v platnosti od roku 2025, vyžaduje rastúci podiel udržateľných leteckých palív (SAF) pre všetky lety odlietajúce z letísk EÚ. Ovplyvnená je aj námorná doprava: nariadenie ukladá postupné znižovanie intenzity skleníkových plynov v palivách používaných loďami s hrubou tonážou nad 5 000 ton, ktoré kotvia v európskych prístavoch. Čína, ktorá sa tiež zaviazala znižovať emisie produkované svojím sektorom námornej dopravy, vyžaduje, aby hlavné prístavy v krajine inštalovali systémy napájania z pevniny. Na globálnej úrovni môže lodný priemysel čeliť obmedzeniam v rámci rámca „Net-Zero“ Svetovej námornej organizácie. Ak bude tento rámec prijatý, plánuje sa v ňom zaviesť mechanizmus oceňovania uhlíka pre lode, ktorý by sa mal začať uplatňovať najskôr od marca 2028. Hlasovanie, ktoré bolo pôvodne naplánované na október 2025, bolo pod tlakom USA odložené o jeden rok.
Okrem rastúcich nákladov na palivo si dodržiavanie týchto environmentálnych predpisov vyžaduje, aby dopravcovia realizovali značné investície do obnovy flotily, ako aj modernizáciu infraštruktúry.
Námorné dopravné spoločnosti sa musia vyrovnať s nižšími sadzbami za prepravu
Séria oznámení o tarifách v roku 2025 vyvolala kolísanie sadzieb námornej prepravy. K najvýraznejšiemu nárastu došlo v júni 2025, keď podľa indexu Drewry World Container Index globálne sadzby námornej prepravy vyskočili o 42 % oproti predchádzajúcemu mesiacu, tesne pred očakávaným ukončením tarifnej pauzy v deň oslobodenia 9. júla. Napriek tomuto dočasnému nárastu sadzby za prepravu v porovnaní s predchádzajúcim rokom pokračovali v klesajúcom trende. V priebehu prvého polroka 2025 bol tento index o 23 % nižší ako v rovnakom období predchádzajúceho roka. Tento pokles prispel k oslabeniu marží lodných spoločností: medzi globálne kótovanými firmami klesla mediánová marža EBITDA v tomto sektore v prvom polroku 2025 na 26,2 %, čo predstavuje pokles z 28,1 % v predchádzajúcom roku. Zatiaľ čo neistota ohľadom colnej politiky USA naďalej zostáva vysoká, očakávané spomalenie obchodu s tovarom v roku 2026 by malo ďalej vyvíjať tlak na pokles prepravných sadzieb, najmä keďže odvetvie zápasí s nadmernou kapacitou.
Vplyv rivality medzi USA a Čínou na lodnú dopravu presiahol rámec otázky ciel. 14. októbra 2025 americká vláda zaviedla poplatky za prístavné služby pre čínske lode, ktoré prichádzajú do jej prístavov. Tieto poplatky boli odôvodnené rastúcimi obavami z čoraz dominantnejšej pozície Číny v globálnom lodnom priemysle, čo kontrastuje s dlhodobým úpadkom amerických lodeníc. Čína zvýšila svoj podiel na celkovej tonáži lodí vo svete z 5 % v roku 1999 na vyše 50 % v roku 2024. V ten istý deň Čína prijala odvetné opatrenia a zaviedla podobné poplatky pre plavidlá spojené s USA, ktoré vplávajú do čínskych prístavov. O pár týždňov neskôr boli poplatky pozastavené na jeden rok. Ak by boli americké poplatky opätovne zavedené v ich pôvodnej podobe, mali by výraznejší dopad, keďže ovplyvňujú podstatnú časť námorného obchodu USA. Podľa medzinárodného združenia lodnej dopravy BIMCO by poplatkom mohlo podliehať 16 % celkového námorného dovozu a 24 % celkového námorného vývozu USA v kategóriách hromadného nákladu, tankerov a kontajnerov. Hoci opätovné zavedenie týchto poplatkov môže vyvolať krátkodobú volatilitu v sadzbách za prepravu, ich dlhodobý vplyv bude pravdepodobne mierny.
V inej geopolitickej oblasti by prímerie podpísané v októbri 2025 medzi Izraelom a Hamasom mohlo zmierniť narušenia námornej dopravy v Červenom a Arabskom mori. Od konca roka 2023 sa Húti, ktorí sú spojenci Hamasu, zameriavajú na komerčné plavidlá prechádzajúce týmito vodami a nútia dopravcov, aby si zvolili obchádzkovú trasu cez Mys Dobrej nádeje. V prípade, že sa vďaka trvalému prímeriu obnoví dôvera a dopravcovia budú môcť opäť prechádzať cez Suezský prieplav, dočasné vyčerpanie prepravnej kapacity spôsobené dlhšími obchádzkami medzi Európou a Áziou sa zvráti. V dôsledku nevyužívania Suezského prieplavu sa tranzitné vzdialenosti na trasách, ako je Šanghaj – Rotterdam, zvýšili až o 30 %. Návrat k pôvodnému stavu by vyvolal ďalší tlak na zníženie sadzieb.
Nepriaznivý výhľad v oblasti sadzieb v spojení s prevládajúcou neistotou spôsobil, že námorné dopravné spoločnosti váhajú s zadávaním objednávok lodným stavbárňam. Podľa spoločnosti Clarksons Research sa nové globálne objednávky (v tonách) v prvej polovici roku 2025 medziročne znížili o 48 %. Obzvlášť zasiahnutý bol čínsky lodný priemysel, s najväčšou pravdepodobnosťou v dôsledku spomínaných amerických poplatkov ukladaných na čínske plavidlá.
Pretrvávajúce problémy v dodávateľskom reťazci v leteckej doprave
Objemy osobnej a nákladnej dopravy zaznamenali dvojciferný rast a v roku 2024 dosiahli rekordné úrovne. Tento rastový trend pokračoval aj v roku 2025, hoci pomalším tempom. Počas prvých ôsmich mesiacov roka vzrástol celosvetový objem osobnej dopravy medziročne o 5 %, zatiaľ čo objemy leteckej nákladnej dopravy sa zvýšili o 3,3 %. Pokiaľ ide o rok 2026, segment nákladnej dopravy môže čeliť prekážkam v dôsledku postupného rušenia colných výnimiek pre zásielky s nízkou hodnotou na kľúčových trhoch. V USA nový zákon zavedený v júli 2025 zrušil bezcolný status pre zásielky s hodnotou nižšou ako 800 USD pochádzajúce z Číny. Od októbra sa na malé zásielky začali uplatňovať širšie obmedzenia bez ohľadu na ich pôvod. Očakáva sa, že EÚ zavedie podobné opatrenie začiatkom roku 2026 pre zásielky s hodnotou nižšou ako 150 EUR. Tieto zmeny v politike by mohli spomaliť objemy cezhraničného elektronického obchodu, ktorý sa doteraz vo veľkej miere spoliehal na leteckú dopravu (približne 80 %).
Po spomalení zaznamenanom v roku 2025 sa očakáva, že rast počtu cestujúcich v leteckej doprave zostane v nasledujúcich rokoch stabilný. Hoci environmentálne obavy spotrebiteľov a prísnejšia legislatíva naďalej negatívne ovplyvňujú európsky trh, silný demografický vývoj a rastúce príjmy domácností na rozvíjajúcich sa trhoch by mali podporiť trvalý dopyt po leteckej doprave.
Hoci zvýšenie leteckej kapacity podporilo rast leteckej dopravy, problémy v dodávateľskom reťazci obmedzili jej expanziu. Napriek zlepšeniam v porovnaní s obdobím 2021–2023 sa výrobcovia originálneho vybavenia (OEM) stále potýkajú s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily a oneskoreniami pri obstarávaní materiálov a komponentov. Zároveň sa dodávatelia leteckých motorov musia vyrovnávať s problémami v oblasti kvality a udržateľnosti dielov. K tomuto napätiu prispeli aj vlastné ťažkosti spoločnosti Boeing, keďže Federálny úrad pre letectvo (FAA) obmedzil jej výrobné tempo z dôvodu obáv o bezpečnosť a dodržiavanie predpisov. K koncu septembra 2025 by spoločnosť Airbus pri výrobnom tempe z prvého polroka 2025 potrebovala 14,2 roka na vybavovanie nevybavených objednávok, zatiaľ čo spoločnosť Boeing by na to potrebovala 11,7 roka. Okrem obmedzenia expanzných kapacít leteckých spoločností tieto problémy v dodávateľskom reťazci viedli k nárastu nákladov. Oneskorenia v dodávkach dielov a komponentov lietadiel zvýšili náklady na údržbu v dôsledku prudkého nárastu cien dielov, predĺžených odstávok a spomalenia obnovy flotily. K vyššej spotrebe paliva prispelo aj starnutie flotíl leteckých spoločností – priemerný vek celosvetovej flotily dosiahol v roku 2024 rekordných 15 rokov, v porovnaní s 13 rokmi v roku 2019.
Posledná aktualizácia: október 2025