Postupné oživenie dopytu po dreve
Rok 2024 bol poznačený slabým globálnym dopytom po dreve a výrobkoch z dreva napriek oživeniu obchodu s tovarom, ktorý vzrástol o 2,9 % po 1 % poklese v predchádzajúcom roku. Slabá stavebná činnosť v dôsledku pretrvávajúcich vysokých úrokových sadzieb v Európe a USA naďalej negatívne ovplyvňovala drevársky priemysel. V dôsledku toho subjekty v drevárskom priemysle znížili svoje ceny. V EÚ sa výrobné ceny dreva, ako aj výrobkov z dreva, korku, slamy a pletacích materiálov v roku 2024 znížili o 2,2 %. Podobne aj index výrobných cien dreva a drevárskych výrobkov v USA klesol o 1,4 %.
Hoci je situácia v tomto sektore stále krehká, v prvej polovici roku 2025 sa začal zotavovať, a to najmä vďaka stavebnej činnosti. Očakáva sa, že tento trend bude pokračovať aj v roku 2026, čo prinesie výhody producentom guľatiny, ktorí sa nachádzajú hlavne v Európskej únii (12 % celosvetovej produkcie guľatiny z hľadiska objemu), na čele s Nemeckom, Švédskom, Fínskom a Francúzskom. USA (11 %), India (9 %), Čína (8 %) a Brazília (8 %) dopĺňajú prvú päťku, ktorá spolu zodpovedá za viac ako 50 % celosvetovej produkcie guľatiny. Guľatina sa zvyčajne delí do troch typov, ktoré sa určujú podľa kvality, časti stromu a druhu dreviny. Každá z týchto kategórií vedie k trom hlavným odlišným spôsobom využitia, z ktorých najdôležitejším je drevná energia, ktorá sa používa hlavne na výrobu tepla a predstavuje približne polovicu celosvetovej produkcie guľatiny. Vďaka svojej obnoviteľnej povahe a uhlíkovej neutralite pri udržateľnej ťažbe sa drevo stáva čoraz cennejším v kontexte prechodu na zelenú energiu. Tento trend odzrkadľuje nárast produkcie drevených peliet vyrobených z drevných zvyškov. V rokoch 2019 až 2023 celosvetová produkcia rástla v priemere o 2,9 % ročne. Napriek tomu a aj napriek významu tohto segmentu však vývoj v sektore drevnej energie nemá na svetové trhy s drevom takmer žiadny vplyv. Je to najmä kvôli takmer výlučne domácemu využitiu – celosvetový vývoz predstavuje len približne 0,3 % produkcie – a skutočnosti, že táto kategória priamo nekonkuruje iným druhom guľatiny určenej na priemyselné účely.
Druhou kategóriou dreva je rezivo (v USA a Kanade známe ako „lumber“), ktoré tvorí 28 % produkcie guľatiny. Rozdeľuje sa na mäkké drevo, ako je borovica, jedľa a smrek, ktoré sa široko využíva na konštrukčné rámy, a tvrdé drevo, ako je dub, javor a orech, ktoré sa uprednostňuje na podlahy a nábytok. V Európskej únii sa očakáva, že prvé náznaky oživenia stavebného sektora, signalizované rastom počtu stavebných povolení na bytovú výstavbu v prvej polovici roku 2025, povedú k vyššiemu dopytu po rezivom. Okrem toho sa očakáva, že rastový trend v počte stavebných povolení bude pokračovať, podporený ďalším uvoľňovaním menovej politiky, ktoré sa predpokladá v druhej polovici roku 2025. Medzitým v USA môže napriek ťažkostiam v tomto sektore pomalé, ale trvalé uvoľňovanie menovej politiky, ktoré sa predpokladá v priebehu celého roka 2026, ako aj nedostatok bývania, podporiť stavebnú činnosť. To by mohlo podporiť činnosť amerických píliarní, ktorá v posledných štyroch rokoch stagnovala alebo dokonca mierne klesala. Naopak, čínsky stavebný sektor pravdepodobne zostane v stagnácii.
Okrem akéhokoľvek cyklického oživenia je dopyt po dreve čoraz viac posilňovaný jeho postavením ako materiálu v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja. Drevo získava na popularite ako alternatíva k oceli v strešných konštrukciách a iných stavebných prvkoch. Tieto vývojové trendy by osobitne prospeli krajinám vyvážajúcim ihličnaté drevo, keďže tento produkt predstavuje dve tretiny celkovej produkcie dreva. Podľa spoločnosti ReportLinker je na prvom mieste EÚ, ktorá sa podieľa takmer polovicou na celosvetovom vývoze ihličnatého dreva, za ňou nasledujú Kanada (22 %) a Rusko (16 %).
Dopyt po dreve na výrobu buničiny (18 % produkcie guľatiny) môže oslabiť. Táto kategória sa používa hlavne na výrobu drevnej buničiny, ako aj papiera a papierových výrobkov. Rast spotreby týchto výrobkov, najmä papierových obalov (70 % objemu papierových výrobkov), môže utrpieť v dôsledku spomalenia globálneho hospodárskeho a obchodného rastu v rokoch 2025 a 2026.
Zvýšené riziko kolísania cien dreva
Očakáva sa, že zlepšujúce sa fundamenty dopytu budú hnacou silou mierneho, hoci nevýrazného trendu rastu cien dreva a drevárskych výrobkov. Po dvoch rokoch poklesu sa svetové ceny dreva začali zotavovať. Po poklese o 14,5 % v rokoch 2022 – 2024 sa index cien primárnych komodít MMF pre drevo, ktorý zahŕňa rezivo z tvrdého a mäkkého dreva, v prvom polroku 2025 zvýšil o 1,5 % v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka. Tieto fundamentálne faktory zostávajú vo všeobecnosti slabé, čo obmedzuje potenciál akéhokoľvek významného nárastu cien v globálnom meradle.
Obchodné opatrenia USA zamerané na drevo a výrobky z dreva by však mohli vyvíjať tlak na rast domácich cien. V marci 2025 americká vláda začala na základe článku 232 zákona o rozširovaní obchodu vyšetrovanie dovozu dreva a výrobkov z dreva (vrátane nábytku). V nadväznosti na to boli zavedené clá na dovoz reziva z ihličnanov a určitých druhov dreveného nábytku. Tieto clá nadobudli účinnosť 14. októbra 2025, pričom na 1. január 2026 je naplánované ďalšie zvýšenie ciel týkajúcich sa nábytku. Clá na rezivo z ihličnanov postihujú predovšetkým Kanadu, ktorá predstavuje približne 80 % dovozu ihličnanového dreva do USA. Hoci sa očakáva, že tento dovoz bude na základe obchodnej dohody (USMCA) oslobodený od nových ciel, vláda USA v lete 2025 zvýšila vyrovnávacie a antidumpingové clá na kanadské ihličnaté drevo. To viedlo k zvýšeniu kombinovanej sadzby z 14,34 % na 25,19 % pre väčšinu kanadských spoločností. Pokiaľ ide o drevený nábytok, najviac postihnutými ekonomikami sú Vietnam, Čína a Mexiko. Oznámenia o nových clách by mohli viesť k zvýšenej cenovej volatilite. Napríklad zvolenie prezidenta Donalda Trumpa, ktorý hrozil uvalením 25 % cla na všetky kanadské tovary, prispelo k tlakom na rast cien dreva v USA. V prvom štvrťroku 2025 zaznamenali septembrové futures na Chicago Mercantile Exchange nárast takmer o 25 %.
Medzitým na druhej strane zemegule nadobudne 30. decembra 2025 platnosť európske nariadenie o obchode bez odlesňovania (EUDR), ktoré upravuje obchod v regióne, najmä s drevom a výrobkami z dreva. Cieľom nariadenia je zabezpečiť, aby výrobky spotrebúvané v EÚ a z nej vyvážané neprispievali k celosvetovému odlesňovaniu ani k degradácii lesov. Keďže sa vzťahuje aj na komodity ako káva alebo palmový olej, ovplyvní to aj obchod EÚ s drevom a jeho derivátmi. Dodržiavanie tohto nariadenia pravdepodobne povedie k vyšším nákladom pre drevárske spoločnosti v rámci EÚ aj mimo nej v dôsledku potrebných investícií, najmä do technológií na zabezpečenie vysledovateľnosti. V rámci EÚ nariadenie EUDR skomplikuje dovoz, čo môže viesť k narušeniu dodávateľského reťazca.
Z iného hľadiska prispieva k kolísaniu cien dreva aj globálne otepľovanie. Vyššie teploty zvyšujú frekvenciu a intenzitu lesných požiarov, čo výrazne ovplyvňuje dodávky surového dreva. Podľa Svetového inštitútu pre zdroje (World Resources Institute) v posledných rokoch došlo k nárastu požiarov, pričom rok 2024 bude najextrémnejším rokom z hľadiska lesných požiarov a prekoná predchádzajúce maximum z roku 2023. Globálne otepľovanie ovplyvňuje dodávky dreva aj tým, že podporuje vznik a prežitie invazívnych druhov a lesných chorôb.
Rôzne stupne vystavenia kolísaniu cien dreva
Nárast cien surového a rezaného dreva by mohol predstavovať riziko pre podniky v nižších častiach dodávateľského reťazca dreva. V kontexte oživujúceho sa, hoci krehkého dopytu, môžu mať spoločnosti ťažkosti s úplným prenesením vyšších vstupných nákladov na zákazníkov, čo vedie k zníženiu marží. Toto riziko je obzvlášť akútne v krajinách, ktoré sú vo veľkej miere závislé od dovozu surového alebo mierne spracovaného dreva. Hoci viaceré ázijské krajiny disponujú domácimi lesnými zdrojmi, dovážajú mierne spracované drevo a následne vyvážajú drevené výrobky, ako je preglejka alebo stolové a kuchynské riady vyrobené z dreva. Táto závislosť od dovozu obmedzila mieru, v akej ázijské spoločnosti profitovali z globálneho nárastu cien dreva v rokoch 2021 a 2022. Na základe vzorky kótovaných spoločností pôsobiacich v drevárskom priemysle pozorujeme, že medián marže EBITDA v regióne sa počas tohto obdobia v porovnaní s predpandemickým priemerom zvýšil o menej ako dva body, a to z 9,4 % v rokoch 2015 až 2019 na 11,3 % v roku 2021.
Európske spoločnosti v tomto sektore profitovali z tohto cenového nárastu vo väčšej miere. Niekoľko krajín tohto regiónu, vrátane Švédska, Fínska a Nemecka, vyváža minimálne spracované drevo. V dôsledku toho stredná hodnota marže EBITDA v regióne vzrástla z priemeru 12,2 % v období 2015–2019 na 15,5 % v roku 2021.
Z tohto trendu však najviac profitovali severoamerické spoločnosti. Tie sa takisto vo veľkej miere spoliehajú na vývoz minimálne spracovaného dreva, najmä v Kanade, ktorá je čistým vývozcom reziva. V roku 2021 medián marže EBITDA v drevárskom sektore tohto regiónu vyskočil na 20 %, čo predstavuje nárast z 10,4 % v období 2015–2019. Niektoré segmenty však naďalej zostávajú citlivé na infláciu vstupných nákladov. Napríklad v USA, hoci sa výrobné ceny reziva (ktoré sa vo svete mimo USA a Kanady nazýva „timber“) v prvom polroku 2025 medziročne zvýšili takmer o 7 %, ceny drevárskych výrobkov zostali stabilné a ceny preglejky dokonca klesli (-2 %).
Posledná aktualizácia: október 2025
Drevo
