Výrazné oživenie dodávok elektronických zariadení napriek neistote ohľadom ciel
Väčšina segmentov trhu s elektronickými zariadeniami vykazovala v roku 2025 pozitívny vývoj, pričom celosvetové dodávky smartfónov, serverov a osobných počítačov vzrástli o 2 %, 5 % a 7 %. Televízory (-1 %) boli jedinou produktovou kategóriou, ktorá zaznamenala pokles. Dopyt bol vo väčšine regiónov silnejší, ako sa očakávalo, čo je v súlade so širším oživením spotrebiteľských výdavkov. V USA pomohli výrobcom prekonať dopad rýchlo sa meniaceho colného prostredia snahy o diverzifikáciu výrobných kapacít a výnimky z dodatočných ciel pre určité kategórie produktov (najmä smartfóny a počítače).
Napriek cyklickému oživeniu dodávok zariadení zostáva segment elektronických zariadení vysoko vyspelým trhom, pričom celosvetový predaj televízorov, počítačov a smartfónov dosiahol vrchol v rokoch 2011, 2013 a 2016. Predaj je poháňaný predovšetkým náhradnými nákupmi existujúcich zariadení a v menšej miere prvými nákupmi v rozvíjajúcich sa ekonomikách. Obmedzený rast objemu predaja viedol v uplynulom desaťročí k ostrej konkurencii o podiel na trhu, pričom čínski konkurenti často vytláčali bývalých lídrov z Japonska, Európy a USA.
Aby sa spoločnosti vyhli cenovej konkurencii a mohli účtovať vyššie ceny, naďalej inovujú zavádzaním nových zariadení s vylepšeným hardvérom (pripojiteľnosť, rozlíšenie obrazovky, výpočtový výkon, energetická účinnosť atď.), väčším začlenením doplnkových služieb (napríklad predplatného obsahu), ako aj vylepšeniami softvéru a používateľského rozhrania. Zariadenia poháňané umelou inteligenciou zatiaľ nemali žiadny podstatný vplyv na cykly výmeny hardvéru vzhľadom na pretrvávajúci skepticizmus spotrebiteľov voči dodatočným funkciám, ktoré táto technológia ponúka.
Polovodiče: rýchly, ale nerovnomerný cyklus rastu
Podľa údajov WSTS, odvetvového združenia, celosvetový predaj polovodičov v roku 2025 po prvýkrát prekročil hranicu 700 miliárd USD (+22 %). Tržby sú poháňané predovšetkým vyššími cenami v kľúčových segmentoch (pamäťové čipy), čo odzrkadľuje napätú rovnováhu medzi ponukou a dopytom a vylepšenú produktovú skladbu, keďže na trh prichádza viac čipov využívajúcich najnovšie technológie spoločností TSMC a Samsung. Súčasný cyklus je nepochybne poháňaný prudko rastúcim dopytom po drahých čipoch, ktoré sú hnacou silou rozmachu infraštruktúry umelej inteligencie, pričom najväčší podiel na raste majú trhy v Amerike (+29 % v roku 2025) a v ázijsko-tichomorskom regióne (+25 %). Keďže sú viac závislé od dopytu po čipoch s veľkým objemom výroby a nízkou cenou, typických pre konečné trhy, ako je priemysel a automobilový priemysel, Japonsko (-4 %) a Európa (+6 %) výrazne zaostávajú. Ako príznak tohto dvojrýchlostného tempa v odvetví sa mnohé spoločnosti vyrábajúce polovodiče dostali z recesie v rokoch 2022–2023 až koncom roka 2025. Novým trendom v oblasti starších výrobných uzlov polovodičov je rastúca konkurencieschopnosť čínskych spoločností.
Tento cyklus polovodičov poháňaný umelou inteligenciou však so sebou prináša aj svoje slabé miesta: rozširovanie kapacít sa zakladá na predpokladoch o budúcom dopyte po umelej inteligencii, ktoré sú neisté. Akýkoľvek nesúlad, či už ide o nadbytok ponuky alebo obnovené úzke miesta, by mohol rýchlo destabilizovať globálne dodávateľské reťazce a širšiu ekonomiku.
Geopolitické riziko je ďalším faktorom, ktorý v posledných mesiacoch naberá na sile, pričom rivalita medzi USA a Čínou postupne mení globálne obchodné toky. Zavedenie vývozných kontrol, čiernych zoznamov a licenčných požiadaviek vytvorilo nové úzke miesta v kľúčových oblastiach, ako sú pamäte určené pre umelú inteligenciu a výrobné zariadenia, čo zvyšuje pravdepodobnosť narušenia dodávok. Zároveň americké spoločnosti vyrábajúce polovodiče čelia zmenšujúcim sa trhovým príležitostiam, pričom niektoré z nich získavajú až polovicu svojich tržieb z Číny. Rastúci tlak na dodržiavanie geopolitických predpisov vystavuje aj menšie firmy významným finančným a prevádzkovým rizikám. Navyše rozdiely v normách a obchodných politikách medzi USA a Čínou – a dokonca aj v rámci bloku spriazneného s USA – zvyšujú zložitosť a náklady, čo môže viesť k fragmentácii a strategickému preorientovaniu kľúčových hráčov, ako sú Taiwan, Japonsko, Južná Kórea a Európa.
IT služby a softvér: obmedzenia v oblasti pracovnej sily brzdia rast a zvyšujú náklady
Sektor IT služieb a softvéru zahŕňa podsegmenty poradenstva, programovania, spracovania údajov, spravovaných služieb a softvéru, ktoré spolu generujú celosvetový obrat vo výške 2 600 miliárd USD. S priemerným ročným rastom takmer 9 % za posledné desaťročie vyplýva stabilita tohto sektora z využívania informačných a komunikačných technológií spoločnosťami a verejnými orgánmi na zvýšenie ich efektívnosti.
Hoci sa tento sektor, podobne ako väčšina služieb, v podstate skladá z národných a regionálnych trhov, v segmentoch softvéru, spravovaných služieb, programovania a spracovania údajov prechádza čoraz väčšou internacionalizáciou. Napríklad za posledné desaťročie sa vývoz IT služieb z Indie a USA viac ako zdvojnásobil a v súčasnosti predstavuje viac ako 150 miliárd USD ročne. Po veľkých dátach, cloud computingu a kyberbezpečnosti sa spoločnosti v tomto sektore teraz zameriavajú na zavádzanie technológií umelej inteligencie s cieľom ďalej urýchliť svoj rast.
Uspokojenie rastúceho dopytu je hlavnou výzvou, ktorej čelia spoločnosti v tomto sektore, kde pracovná sila predstavuje nielen hlavnú nákladovú položku (v závislosti od segmentu 50 % až 75 % tržieb), ale aj hlavný zdroj konkurencieschopnosti. V posledných rokoch nedostatok kvalifikovaných pracovníkov obmedzoval schopnosť spoločností uspokojovať dopyt, čo viedlo k nárastu mzdových nákladov. Tento sektor sa musí vyrovnať aj s rastúcimi požiadavkami regulačných orgánov, najmä pokiaľ ide o zber, uchovávanie a bezpečnosť údajov (Všeobecné nariadenie o ochrane údajov v Európskej únii) a kontrolu nezákonného alebo zavádzajúceho obsahu (Nariadenie o digitálnych službách).
Telekomunikácie: využívanie prudko rastie, zatiaľ čo tržby stagnujú
Telekomunikačný sektor generuje celosvetový ročný obrat vo výške približne 1 400 miliárd USD. Telekomunikačné trhy sú národné, oligopolné a najčastejšie na nich dominuje bývalý štátny monopol. Medzinárodné skupiny sú výnimkou a väčšina z nich v posledných rokoch výrazne obmedzila svoje aktivity mimo svojich domovských krajín a regiónov kvôli nedostatku úspor z rozsahu a dostatočných synergií.
Vďaka rýchlemu rozvoju pevných a mobilných sietí v rozvinutých ekonomikách v rokoch 1995 až 2015 je tento sektor dnes vo veľkej miere vyspelý a ziskovosť závisí od veľkosti a stupňa koncentrácie domácich trhov. V tomto ohľade ťažia americkí operátori z trhu, ktorý je zároveň rozsiahly (330 miliónov obyvateľov) aj koncentrovaný (spoločnosti Verizon, AT&T a T-Mobile ovládajú vyše 90 % trhu), čo im umožňuje dosahovať vysoké marže. Naopak, európske trhy zostávajú národné a viac fragmentované, a preto sú v porovnaní s nimi menej ziskové.
V rozvíjajúcich sa krajinách rozširovanie mobilných telekomunikácií naďalej podporuje rast s nízkou návratnosťou v dôsledku relatívne nízkeho priemerného výnosu na používateľa (ARPU). Očakáva sa, že počet predplatných mobilného a pevného širokopásmového pripojenia na celom svete porastie v priebehu nasledujúcich piatich rokov o 1 %, resp. 3 % ročne. Po desaťročí takmer nulového rastu sa tržby v tomto sektore v tom istom období pravdepodobne zvýšia len nepatrne.
Využitie telekomunikácií však naďalej rastie stabilným tempom vďaka zavádzaniu rýchlejších a rozsiahlejších pevných (optických) a mobilných (5G) sietí. Očakáva sa, že objemy dát prenášaných v mobilných a pevných sieťach po celom svete budú v priebehu nasledujúcich piatich rokov rásť ročne o 20 %, resp. 12 %. Výzvou pre telekomunikačných operátorov je zúročiť toto zlepšenie kvality služieb u spotrebiteľov, ktorí sú oportunistickí a cenovo citliví (v rozvinutých krajinách) alebo majú obmedzený rozpočet (v rozvíjajúcich sa krajinách).
Pri absencii trvalého rastu podnikania sa telekomunikační operátori budú spoliehať na znižovanie nákladov s cieľom zvýšiť zisky. V Európe sa mnohí operátori postupne stiahli z činností spojených so správou mobilných sietí prostredníctvom zriaďovania spoločností prevádzkujúcich vysielacie veže, ktorých kapitál často sprístupnili verejnosti. Outsourcing týchto činností spĺňa dvojitú potrebu znížiť veľmi vysokú kapitálovú náročnosť sektora – kapitálové výdavky predstavujú 15–20 % tržieb – a získať finančné prostriedky na zníženie vysokej zadlženosti. V dôsledku rozsiahlych investícií do sieťovej infraštruktúry došlo k vlne fúzií a akvizícií, ako aj programov spätného odkúpenia akcií.
IKT
