IKT

Rast tržieb v odvetví IKT bude aj v roku 2026 naďalej veľmi nerovnomerný, pričom boom umelej inteligencie bude pôsobiť zároveň ako silný motor rastu aj ako zdroj narušenia. Investície do umelej inteligencie poháňajú výnimočný rast v oblasti polovodičov, ktorých tržby by mali v roku 2026 vzrásť takmer o 90 % na približne 1 500 mld. USD, a v roku 2027 by mali ďalej stúpať na približne 1 900 mld. USD. Podporuje to aj dodávky serverov, ktoré by mali v roku 2026 vzrásť o 13 %, ako aj výdavky na IT služby a softvér, ktoré by mali vzrásť o 5,3 %. Naopak, nedostatok komponentov súvisiaci s umelou inteligenciou a vyššie ceny pamäťových modulov negatívne ovplyvňujú trhy s koncovými zariadeniami, pričom sa očakáva pokles dodávok smartfónov a počítačov o 14 %, resp. 11 %, zatiaľ čo dodávky televízorov zostanú v podstate na rovnakej úrovni s poklesom o 0,6 %. Telekomunikačné služby zostávajú relatívne odolné, avšak trh je už vyspelý, pričom sa očakáva rast tržieb o 4,4 %.

Rozsah súčasného technologického cyklu poháňaného umelou inteligenciou však vyvoláva obavy bez ohľadu na to, či sa umelá inteligencia nakoniec ukáže ako úspech alebo sklamanie. Odvetvie vsádza veľké sumy na infraštruktúru umelej inteligencie, od polovodičov a pamäťových čipov až po servery a dátové centrá, avšak veľká časť tohto rozmachu zostáva špekulatívna, pretože kapitálové výdavky na dátové centrá a veľké jazykové modely stále výrazne prevyšujú preukázané zisky z konečných aplikácií umelej inteligencie. Ak umelá inteligencia nedokáže priniesť dostatočne ziskové príklady využitia, mohol by sa masívny objem investícií realizovaných v celom hodnotovom reťazci IT rýchlo rozpadnúť a vyvolať hlboký a dlhotrvajúci pokles v odvetví. Naopak, ak umelá inteligencia uspeje a ziskový konečný dopyt po službách poháňaných umelou inteligenciou prudko vzrastie, výrobné kapacity by mohli byť rýchlo preťažené a nedostatky v úzkych miestach, ako sú pamäťové čipy a pokročilá výroba polovodičov, by mohli narušiť širokú škálu odvetví. V oboch scenároch robia volatilita a rozsah investícií súvisiacich s umelou inteligenciou tento cyklus obzvlášť nestabilným pre globálne dodávateľské reťazce a ekonomickú stabilitu.

Napriek zdanlivému prímeriu medzi USA a Čínou v súvislosti s ich obchodnou a technologickou rivalitou sa domnievame, že tieto napätia zostávajú štrukturálnou súčasťou globálneho prostredia a pôsobia ako hlavný faktor, ktorý vedie k hlbšej fragmentácii dodávateľských reťazcov, noriem a inovačných ekosystémov. Americké kontroly vývozu a licenčné požiadavky sú obzvlášť relevantné v oblasti polovodičov a pamäťových čipov, kde spomaľujú rozširovanie čínskych kapacít, ktoré by inak mohli zmierniť globálny nedostatok, a zároveň zvyšujú náklady a riziká súvisiace s dodržiavaním predpisov pre spoločnosti v celom hodnotovom reťazci IKT.

Elektronické zariadenia: Infraštruktúra umelej inteligencie zaznamenáva prudký rast, zatiaľ čo trh so spotrebiteľskými zariadeniami klesá

Očakáva sa, že väčšina segmentov trhu s elektronickými zariadeniami zaznamená v roku 2026 pokles, pričom celosvetové dodávky smartfónov a počítačov klesnú o 14 %, resp. 11 %, zatiaľ čo dodávky televízorov zostanú v podstate stabilné s poklesom o 0,6 %. Hlavnou výnimkou sú servery, pri ktorých sa očakáva nárast dodávok o 13 %, čo odzrkadľuje pokračujúce investície do infraštruktúry umelej inteligencie a dátových centier. Tento kontrast ilustruje čoraz výraznejšiu dvojrýchlostnú povahu trhu s hardvérom: infraštruktúra súvisiaca s umelou inteligenciou sa naďalej rýchlo rozširuje, zatiaľ čo spotrebná elektronika čelí nedostatku pamäťových čipov, vyšším nákladom na komponenty a oneskorenému preneseniu týchto nákladov do maloobchodných cien.

Napriek cyklickému oživeniu dodávok zariadení zostáva segment elektronických zariadení vysoko vyspelým trhom, pričom globálny predaj televízorov, počítačov a smartfónov dosiahol vrchol v rokoch 2011, 2013 a 2016. Predaj je poháňaný predovšetkým nákupmi na výmenu existujúcich zariadení a v menšej miere prvými nákupmi v rozvíjajúcich sa ekonomikách. Obmedzený rast objemu predaja viedol v uplynulom desaťročí k ostrej konkurencii o podiel na trhu, pričom čínski konkurenti často vytláčajú bývalých lídrov z Japonska, Európy a USA.

Aby sa spoločnosti vyhli cenovej konkurencii a mohli účtovať vyššie ceny, naďalej inovujú zavádzaním nových zariadení s vylepšeným hardvérom, vrátane konektivity, rozlíšenia obrazovky, výpočtového výkonu a energetickej účinnosti, väčším začlenením doplnkových služieb, ako sú predplatné obsahu, ako aj vylepšení softvéru a používateľského rozhrania. Zariadenia poháňané umelou inteligenciou (AI) zatiaľ nemali žiadny podstatný vplyv na cykly výmeny hardvéru, vzhľadom na pretrvávajúci skepticizmus spotrebiteľov voči dodatočným funkciám, ktoré táto technológia ponúka. V krátkodobom horizonte umelá inteligencia dokonca nepriamo poškodzuje niektoré časti trhu so zariadeniami, keďže dopyt po pamäti s vysokou šírkou pásma používanou v dátových centrách vytláča konvenčné pamäte DRAM a NAND používané v smartfónoch a osobných počítačoch, čo zvyšuje náklady a zvyšuje riziko prerušenia výroby.

Polovodiče: supercyklus poháňaný umelou inteligenciou s rastúcimi rizikami nestability

Očakáva sa, že globálny predaj polovodičov vzrastie z približne 800 mld. USD v roku 2025 na 1 500 mld. USD v roku 2026, čo predstavuje nárast takmer o 90 %, a v roku 2027 dosiahne približne 1 900 mld. USD, uvádza WSTS, globálne obchodné združenie tohto odvetvia. Tržby sú poháňané predovšetkým vyššími cenami v kľúčových segmentoch, najmä v oblasti pamäťových čipov, čo odzrkadľuje napätú rovnováhu medzi ponukou a dopytom a vylepšenú produktovú skladbu, keďže na trh prichádza viac čipov využívajúcich najnovšie technológie. Súčasný cyklus je nepochybne poháňaný prudko rastúcim dopytom po drahých čipoch, ktoré sú hnacou silou rozmachu infraštruktúry umelej inteligencie, najmä grafických procesorov, pamätí s vysokou šírkou pásma a pokročilých logických čipov. Keďže sú menej vystavené vplyvu umelej inteligencie a viac závislé od dopytu po čipoch s veľkým objemom výroby a nižšou cenou, typických pre konečné trhy, ako je priemysel, automobilový priemysel a konvenčná elektronika, zostávajú tieto segmenty naďalej oveľa slabšie. Príznakom tohto dvojrýchlostného tempa v odvetví je skutočnosť, že mnohé spoločnosti vyrábajúce polovodiče sa z recesie v rokoch 2022–2023 dostali len nedávno, zatiaľ čo dodávatelia pamäťových a umelých inteligenčných čipov už pôsobia na mimoriadne napätom trhu. Vznikajúcim trendom v oblasti starších výrobných uzlov polovodičov je rastúca konkurencieschopnosť čínskych spoločností.

Tento cyklus polovodičov poháňaný umelou inteligenciou však so sebou prináša aj svoje vlastné slabé miesta: rozširovanie kapacít sa zakladá na predpokladoch o budúcom dopyte po umelej inteligencii, ktoré zostávajú vysoko neisté. Akýkoľvek nesúlad – či už ide o nadbytok ponuky v prípade, že ziskovosť umelej inteligencie sklamá, alebo o obnovené úzke miesta v prípade, že dopyt bude naďalej zrýchľovať – by mohol rýchlo destabilizovať globálne dodávateľské reťazce a širšiu ekonomiku. Segment pamäťových čipov už toto riziko ilustruje: silný dopyt po vysokovýkonných pamäťových čipoch používaných v dátových centrách umelej inteligencie vytláča konvenčné pamäťové čipy používané v smartfónoch a osobných počítačoch, čo prispieva k nárastu zmluvných cien o 50 % až 100 % v závislosti od typu a špecifikácií pamäte.

Geopolitické riziko je ďalším faktorom, ktorý v posledných mesiacoch naberá na význame, pričom rivalita medzi USA a Čínou postupne mení globálne obchodné toky. Uvalenie vývozných kontrol, čiernych zoznamov a licenčných požiadaviek vytvorilo nové úzke miesta v kľúčových oblastiach, ako sú pamäte určené pre umelú inteligenciu a výrobné zariadenia, čo zvyšuje pravdepodobnosť narušenia dodávok. Zároveň americké spoločnosti vyrábajúce polovodiče čelia zmenšujúcim sa trhovým príležitostiam, pričom niektoré z nich získavajú až polovicu svojich tržieb z Číny. Rastúci tlak na dodržiavanie geopolitických predpisov vystavuje aj menšie firmy významným finančným a prevádzkovým rizikám. Navyše rozdiely v normách a obchodných politikách medzi USA a Čínou – a dokonca aj v rámci bloku spriazneného s USA – zvyšujú zložitosť a náklady, čo môže viesť k fragmentácii a strategickému preorientovaniu kľúčových hráčov, ako sú Taiwan, Japonsko, Južná Kórea a Európa.

IT služby a softvér: Umelá inteligencia podporuje dopyt, ale ohrozuje tradičný model SaaS

Sektor IT služieb a softvéru zahŕňa podsegmenty poradenstva, programovania, spracovania údajov, spravovaných služieb a softvéru, ktoré spolu generujú celosvetový obrat vo výške 2 900 miliárd USD. S priemerným ročným rastom takmer 9 % za posledné desaťročie vyplýva stabilita tohto sektora z využívania informačných a komunikačných technológií zo strany podnikov a verejných orgánov na zvýšenie ich efektívnosti. Očakáva sa, že rast zostane v roku 2026 pozitívny, a to na úrovni 5,3 %, k čomu prispeje zavádzanie umelej inteligencie, cloud computingu, kyberbezpečnosti a služieb súvisiacich s údajmi.

Hoci sa tento sektor, podobne ako väčšina odvetví služieb, v podstate skladá z národných a regionálnych trhov, v segmentoch softvéru, spravovaných služieb, programovania a spracovania údajov prebieha čoraz väčšia internacionalizácia. Napríklad za posledné desaťročie sa vývoz IT služieb z Indie a USA viac než zdvojnásobil a v súčasnosti predstavuje viac ako 150 miliárd USD ročne. Po veľkých dátach, cloud computingu a kyberbezpečnosti sa spoločnosti v tomto sektore teraz zameriavajú na zavádzanie technológií umelej inteligencie s cieľom ďalej urýchliť svoj rast. Umelá inteligencia tiež mení samotné prevádzkové procesy v tomto sektore – pomocníci pri programovaní, automatizované testovanie, agentové pracovné toky, nástroje na riadenie znalostí a zákaznícka podpora s využitím umelej inteligencie zvyšujú produktivitu, skracujú dodacie lehoty a znižujú náročnosť niektorých úloh na pracovnú silu.

Uspokojenie rastúceho dopytu je hlavnou výzvou, ktorej čelia spoločnosti v tomto sektore, kde pracovná sila predstavuje nielen hlavnú nákladovú položku – v závislosti od segmentu 50 % až 75 % tržieb – ale aj hlavný zdroj konkurencieschopnosti. V posledných rokoch nedostatok kvalifikovaných pracovníkov obmedzoval schopnosť spoločností uspokojovať dopyt, čo viedlo k nárastu mzdových nákladov. Umelá inteligencia by mohla čiastočne zmierniť toto obmedzenie zvýšením produktivity vývojárov a automatizáciou menej dôležitých úloh, vyvoláva však aj obavy z „SaaSpokalypsy“: rizika, že agenti umelej inteligencie, nástroje typu „low-code“ a interne vyvinuté aplikácie znížia potrebu niektorých tradičných predplatných softvéru. Tento sektor sa musí vyrovnať aj s rastúcimi požiadavkami regulačných orgánov, najmä pokiaľ ide o zber údajov, hosting a bezpečnosť v rámci Všeobecného nariadenia o ochrane údajov v Európskej únii a kontrolu nelegálneho alebo zavádzajúceho obsahu v rámci nariadenia o digitálnych službách. Rozmach umelej inteligencie pridáva ďalšiu vrstvu zložitosti, keďže spoločnosti musia investovať do nových zručností, infraštruktúry, riadenia a schopností zabezpečiť súlad s predpismi ešte skôr, ako sa pevne potvrdí ziskovosť mnohých prípadov použitia umelej inteligencie.

Telekomunikácie: využívanie prudko rastie, zatiaľ čo tržby stagnujú

Telekomunikačný sektor generuje celosvetový ročný obrat vo výške približne 1 350 miliárd USD. Telekomunikačné trhy sú národné, oligopolné a najčastejšie na nich dominuje bývalý štátny monopol. Medzinárodné skupiny sú výnimkou a väčšina z nich v posledných rokoch výrazne obmedzila svoje aktivity mimo svojich domovských krajín a regiónov kvôli nedostatku úspor z rozsahu a dostatočných synergií. Očakáva sa, že telekomunikačné služby zostanú v roku 2026 relatívne odolné, s rastom tržieb o 4,4 %.

Vďaka rýchlemu rozvoju pevných a mobilných sietí v rozvinutých ekonomikách v rokoch 1995 až 2015 je tento sektor dnes vo veľkej miere vyspelý a ziskovosť závisí od veľkosti a stupňa koncentrácie domácich trhov. V tomto ohľade ťažia americkí operátori z trhu, ktorý je zároveň rozsiahly (330 miliónov obyvateľov) aj koncentrovaný (spoločnosti Verizon, AT&T a T-Mobile ovládajú vyše 90 % trhu), čo im umožňuje dosahovať vysoké marže. Naopak, európske trhy zostávajú národné a viac fragmentované, a sú preto porovnateľne menej ziskové, hoci súčasný posun v protimonopolnej doktríne EÚ a zákon o digitálnych sieťach by mohli otvoriť dvere k väčšej konsolidácii na národnej aj európskej úrovni.

V rozvíjajúcich sa krajinách rozširovanie mobilných telekomunikácií naďalej podporuje rast s nízkou návratnosťou v dôsledku relatívne nízkeho priemerného výnosu na používateľa (ARPU). Očakáva sa, že počet predplatných mobilného a pevného širokopásmového pripojenia na celom svete porastie v priebehu nasledujúcich piatich rokov o 1 %, resp. 3 % ročne. Po desaťročí takmer nulového rastu sa tržby tohto odvetvia v tom istom období pravdepodobne zvýšia len nepatrne.

Využitie telekomunikačných služieb však naďalej rastie stabilným tempom vďaka zavádzaniu rýchlejších a rozsiahlejších pevných (optických) a mobilných (5G) sietí. Očakáva sa, že objemy prenesených dát v mobilných a pevných sieťach po celom svete budú v priebehu nasledujúcich piatich rokov rásť ročne o 20 %, resp. 12 %. Výzvou pre telekomunikačných operátorov je zúročiť toto zlepšenie kvality služieb u spotrebiteľov, ktorí sú oportunistickí a cenovo citliví (v rozvinutých krajinách) alebo majú obmedzený rozpočet (v rozvíjajúcich sa krajinách).

Pri absencii trvalého rastu podnikania sa telekomunikační operátori budú spoliehať na znižovanie nákladov s cieľom zvýšiť zisky. V Európe sa mnohí operátori postupne stiahli z činností spojených so správou mobilných sietí prostredníctvom vytvárania spoločností prevádzkujúcich vysielacie veže, ktorých kapitál často sprístupnili investorom. Outsourcing týchto činností spĺňa dvojitú potrebu znížiť veľmi vysokú kapitálovú náročnosť odvetvia – kapitálové výdavky predstavujú 15–20 % tržieb – a získať finančné prostriedky na zníženie vysokej zadlženosti. V dôsledku rozsiahlych investícií do sieťovej infraštruktúry došlo k vlne fúzií a akvizícií, ako aj programov spätného odkúpenia akcií.