Dopravný sektor čelí spomaleniu svetového obchodu
V roku 2025 vzrástol objem svetového obchodu s tovarom o 5 percent, čo je tempo výrazne vyššie ako 2-percentný priemer zaznamenaný v predchádzajúcich štyroch rokoch. Toto zrýchlenie je spôsobené hlavne tým, že obchod bol realizovaný skôr v očakávaní nadobudnutia platnosti takzvaných „recipročných“ ciel v Spojených štátoch, ako aj silným dopytom súvisiacim s umelou inteligenciou. Očakáva sa, že v roku 2026 dôjde k spomaleniu v dôsledku nepriaznivého základného efektu. Okrem toho obchod negatívne ovplyvňuje aj konflikt na Blízkom východe, ktorý spôsobuje vysokú volatilitu cien komodít a výrazné narušenia dodávateľských reťazcov. Hoci sa situácia v júni upokojila, index tlaku na globálne dodávateľské reťazce sa v apríli a máji vrátil na úrovne, aké neboli zaznamenané od krízy dodávateľských reťazcov v rokoch 2021 – 2022. Napriek podpísaniu memoranda o porozumení medzi Spojenými štátmi a Iránom v júni 2026 pretrvávajúce napätie ohrozuje oživenie námornej dopravy cez Hormuzský prieliv. Situáciu ešte viac zhoršila blokáda prielivu Bab el-Mandeb zo strany Hútiov, ktorá trvá od 20. júla. Hoci sa rast objemu svetového obchodu počas prvých mesiacov konfliktu spomalil, pričom v období marec – máj dosiahol medziročný nárast o 4,4 % (v porovnaní so 7,1 % v období január – február), riziko spojené s pretrvávajúcimi vysokými cenami komodít a narušením dodávateľských reťazcov by mohlo naďalej negatívne vplývať na obchod a následne aj na dopravnú činnosť.
Dopravné a logistické podniky na Blízkom východe sú voči konfliktu najzraniteľnejšie. Námorná doprava utrpela výrazné narušenia, pričom počet zastávok v prístave Jebel Ali klesol v prvej polovici roku 2026 o viac ako 60 %. Letecká doprava bola takisto ovplyvnená opakovaným uzatváraním vzdušného priestoru a odkláňaním letov. Hoci sa letecké spoločnosti z Blízkeho východu rýchlo prispôsobili presmerovaním letov a prerozdelením kapacity, letecká prevádzka v regióne sa zotavuje pomalšie. Počet pohybov lietadiel na medzinárodnom letisku v Dubaji (DXB), hlavnom letisku v Perzskom zálive, zostal ku koncu júla približne o 23 % pod bežnou úrovňou. Narušenia boli hlásené po celom svete, pričom sa predĺžili dodacie lehoty u európskych, ázijských a severoamerických výrobcov.
Spomalenie globálneho obchodu ovplyvňuje všetky druhy dopravy. Obzvlášť ohrozená je námorná doprava, ktorá zabezpečuje približne 90 % globálneho obchodu. Letecká nákladná doprava, ktorá sa tiež využíva v medzinárodnom obchode, bude naďalej rásť pomalším tempom. Cestná a železničná doprava, ktoré slúžia hlavne na regionálnu a vnútroštátnu prepravu, sa budú vyvíjať odlišne v závislosti od miestnych trendov. Pretrvávajúci nedostatok vodičov nákladných vozidiel v niekoľkých európskych krajinách, ako aj v Číne, Mexiku a Turecku bude naďalej narúšať prevádzku. Napriek svojim environmentálnym a nákladovým výhodám sa očakáva, že železničná doprava bude naďalej obmedzovaná nedostatočnou flexibilitou a starnúcou infraštruktúrou v mnohých rozvinutých ekonomikách.
Časy klesajúcich cien palív sú už minulosťou
Prvým priamym dopadom konfliktu na Blízkom východe na dopravné podniky bolo zníženie ponuky palív. Približne pätina celosvetovej ťažby ropy pochádza z oblasti Perzského zálivu. Druhý dopad, úzko súvisiaci s prvým, sa prejavil na cenách palív. Najväčšiu volatilitu zaznamenalo letecké palivo. Na európskom trhu, pre ktorý Blízky východ zvyčajne predstavuje viac ako 40 % dovozu, tento dovoz v období apríl – máj 2026 medziročne klesol približne o 40 %. To viedlo k 114-percentnému nárastu cien v tom istom období. V Ázii bola síce priama závislosť od krajín Perzského zálivu obmedzená, avšak hlavní vývozcovia leteckého paliva v regióne – konkrétne Južná Kórea, Singapur či India – boli na ne závislí, pokiaľ ide o ropu. V reakcii na to niektorí z nich obmedzili vývoz do susedných krajín, aby zabezpečili dostatočné zásobovanie svojho domáceho trhu. Ceny leteckého paliva na ázijskom trhu vzrástli ešte výraznejšie, a to až o 160 % v apríli.
Hoci ceny leteckého paliva oproti aprílovým maximám klesli, naďalej kolíšu a odzrkadľujú pohyb cien ropy. K 22. júlu boli ceny leteckého paliva na trhoch v Ázii, severozápadnej Európe a v oblasti amerického zálivu o 70 – 80 % vyššie ako predvojnové referenčné hodnoty. Hoci neistota zostáva mimoriadne vysoká, čas potrebný na obnovenie ťažby ropy v Perzskom zálive na predchádzajúcu úroveň a potreba doplniť zásoby ropy pravdepodobne udrží ceny ropy na vysokej úrovni až do roku 2027. Táto situácia zaťažuje nákladovú štruktúru dopravných podnikov, keďže palivo predstavuje popri mzdových nákladoch jednu z najväčších nákladových položiek. Odhaduje sa, že palivo zvyčajne tvorí približne 30 % prevádzkových nákladov leteckých spoločností a približne 20 % nákladov lodných dopravcov. Náklady na palivo vyvíjajú významný tlak aj na sektor cestnej dopravy, ktorý sa z veľkej časti skladá z mikropodnikov závislých od vozidiel s dieselovým pohonom a ktorých marže sú obzvlášť citlivé na kolísanie cien energie.
Hoci rastúce ceny paliva môžu podporiť ekologickú transformáciu v odvetví dopravy, pokrok spomaľuje niekoľko prekážok. V cestnej nákladnej doprave naďalej obmedzujú zavádzanie elektrických vozidiel s batériovým pohonom – ktoré sú najrozšírenejším typom vozidiel s nulovými emisiami (ZEV) – vysoké náklady na tieto vozidlá a nedostatočná nabíjacia infraštruktúra. Podľa Medzinárodnej rady pre čistú dopravu (International Council on Clean Transportation) v roku 2025 prakticky žiadne (0,3 %) z novo registrovaných ťažkých nákladných vozidiel v Spojených štátoch neboli vozidlá s nulovými emisiami. Situácia bola len o niečo lepšia v Európskej únii, kde tieto vozidlá predstavovali 1,9 % nových registrácií. V Číne je tento podiel výrazne vyšší, a to 29 %. V leteckej doprave sú udržateľné letecké palivá (SAF) naďalej vzácne a predstavujú menej ako 1 % spotreby paliva. V námornej doprave viedla nedostatočná prístavná infraštruktúra a obmedzená dostupnosť alternatívnych palív k tomu, že prechod sa vo veľkej miere opiera o skvapalnený zemný plyn (LNG), a to napriek obavám o jeho celkový vplyv na životné prostredie v dôsledku emisií metánu.
Zároveň prísnejšie environmentálne predpisy zvyšujú náklady. V Európskej únii zvyšujú náklady postupné zavádzanie mýta pre nákladné vozidlá založeného na emisiách CO₂ a prísnejšie uplatňovanie systému obchodovania s emisiami EÚ (ETS) od roku 2026 tak v leteckej, ako aj v námornej doprave. Tieto náklady by mohli ešte vzrásť, ak by sa rozsah systému ETS rozšíril na ďalšie emisie, ako to v júli 2026 navrhla Európska komisia. Na globálnej úrovni by sa v októbri 2026 mohol schváliť rámec Svetovej námornej organizácie (IMO) pre nulové emisie, ktorým by sa zaviedol globálny mechanizmus stanovenia cien uhlíka pre lode.
Geopolitický vývoj ovplyvňuje sadzby námornej prepravy
Ceny kontajnerovej prepravy vzrástli na jar 2025 v dôsledku kolísania dopytu v lodnej doprave spôsobeného clami, potom však v druhom polroku 2025 a na začiatku roka 2026 klesli. Tento pokles bol zvrátený narušením dodávateľského reťazca súvisiacim s konfliktom na Blízkom východe. V dôsledku toho sa sadzby medzi polovicou mája a začiatkom júla zdvojnásobili a dosiahli úrovne, aké neboli zaznamenané od septembra 2024, keďže odosielatelia urýchlili objednávky, aby sa vyhli vyšším nákladom a nedostatku dodávok. Dopyt podporovala aj neistota v oblasti obchodnej politiky v Spojených štátoch, keďže platnosť dočasnej 10-percentnej univerzálnej colnej sadzby vypršala 24. Z dlhodobého hľadiska by takmer istý výskyt javu El Niño v poslednom štvrťroku roku 2026 mohol vyvolať ďalší tlak na rast sadzieb kontajnerovej prepravy. Očakáva sa, že poveternostné podmienky narušia prevádzku Panamského prieplavu (5 % celosvetového námorného obchodu) od polovice roku 2026 minimálne do prvej polovice roku 2027. Správa Panamského prieplavu (ACP) oznámila zníženie maximálneho povoleného ponoru pre plavidlá prechádzajúce plavebnými komorami typu Neopanamax od začiatku júla. Z dlhodobého hľadiska by však fundamentálne faktory trhu s kontajnermi spojené s nadmernou kapacitou mali počas celého roka 2027 vyvíjať tlak na zníženie sadzieb. Zlepšené geopolitické prostredie na Blízkom východe by tiež prispelo k tlakom na zníženie sadzieb. Klesajúce sadzby by negatívne ovplyvnili marže kontajnerových prepravných spoločností. Podobne ako sadzby, aj marža EBITDA 10 najväčších kótovaných kontajnerových prepravných spoločností sa znížila z 28 % v prvom polroku 2025 na 25,3 % v nasledujúcom polroku.
Na trhu s tankermi sadzby za prepravu prudko vzrástli v dôsledku kváziblokády Hormuzského prielivu. Index Dirty Tanker Index, ktorý sleduje sadzby za prepravu ropy a vykurovacieho oleja, do konca apríla vzrástol takmer na dvojnásobok úrovne spred konfliktu. V tom istom období sa sadzby za rafinované ropné produkty – ako napríklad nafta a petrolej – zvýšili ešte výraznejšie a dosiahli približne 2,5-násobok úrovne spred krízy. Hoci sadzby z týchto maxím klesli, naďalej sú citlivé na kolísanie cien ropy. Napriek tomu sa očakáva, že sadzby za prepravu ropných produktov budú v roku 2027 pod tlakom smerom nadol, keďže sa predpokladá, že kapacita flotily porastie rýchlejšie ako dopyt. Táto nerovnováha bude pravdepodobne obzvlášť výrazná v segmente rafinovaných produktov. Súbežne s tým sadzby za prepravu suchého hromadného nákladu vykazovali od začiatku roka 2025 do začiatku júna 2026 rastúci trend. Tento nárast bol poháňaný najmä dlhšími priemernými plavebnými vzdialenosťami, čo odzrkadľuje presun ázijského dovozu smerom k dodávateľom v Južnej Amerike a Guinei. Hoci sa očakáva, že nárast dodávok lodí v roku 2027 bude vyvíjať tlak na pokles sadzieb, vplyv fenoménu El Niño by mohol tento trend čiastočne kompenzovať. Očakáva sa, že El Niño pomôže udržať sadzby za prepravu sypkých nákladov na vysokej úrovni tým, že zvýši dopyt po uhlí a naruší poľnohospodársku výrobu a obchod.
Situácia na trhu s nákladnou dopravou v roku 2026 mala významný vplyv na činnosť v oblasti stavby lodí. V segmente tankerov viedli rastúce sadzby za prepravu k prudkému nárastu dopytu po nových lodiach, pričom objem objednávok na lode typu VLCC dosiahol začiatkom júna 2026 rekordnú úroveň (z hľadiska počtu plavidiel), čo zodpovedá približne 30 % existujúcej flotily. V segmente kontajnerových lodí zostala aktivita v oblasti objednávok v prvej polovici roku 2026 silná, pričom nové objednávky medziročne vzrástli približne o jednu tretinu. Čínske lodenice si udržali svoju dominantnú pozíciu a v období od januára do apríla 2026 získali 71 % celosvetových objednávok na nové lode, čím výrazne predbehli juhokórejské lodenice (18 %). Táto dominancia pretrvávala napriek politickej neistote v Spojených štátoch týkajúcej sa potenciálnych prístavných poplatkov za lode čínskej výroby, ktoré prichádzajú do amerických prístavov. Tieto opatrenia boli krátko po ich zavedení v novembri 2025 pozastavené, čím sa obmedzil ich vplyv na rozhodnutia o uzatváraní zmlúv.
Zlepšujúce sa, ale pretrvávajúce problémy v dodávateľskom reťazci v leteckej doprave
Hoci sa tempo rastu v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi spomalilo, letecká preprava cestujúcich aj nákladu dosiahla v roku 2025 rekordné hodnoty. Expanzia leteckej dopravy sa v roku 2026 ďalej spomalila, keďže dopyt bol obmedzený vyššími cenami paliva a dlhšími letovými trasami vyplývajúcimi z pretrvávajúcich napätí na Blízkom východe. Tieto faktory zvýšili prevádzkové náklady leteckých spoločností a viedli k vyšším cenám leteniek, čo negatívne ovplyvnilo dopyt. Objemy nákladu boli ovplyvnené aj regulačnými zmenami, najmä zrušením colných výnimiek pre zásielky s nízkou hodnotou v Spojených štátoch (júl 2025) a v Európskej únii (júl 2026). Tieto opatrenia negatívne ovplyvnili cezhraničné toky elektronického obchodu, z ktorých sa približne 80 % prepravuje letecky. Od roku 2027 by sa rast mal opäť mierne zrýchliť. Priaznivý demografický vývoj a rastúce príjmy domácností na rozvíjajúcich sa trhoch by mali podporiť trvalý dopyt po leteckej doprave. V Európe však budú pravdepodobne brzdou environmentálne obavy a prísnejšia regulácia. Európska komisia navrhla rozšíriť od roku 2029 pôsobnosť systému obchodovania s emisiami EÚ (ETS) tak, aby zahŕňal lety medzi Európskym hospodárskym priestorom (EHP) a destináciami nachádzajúcimi sa v okruhu 5 000 kilometrov od Frankfurtu.
Očakáva sa, že letecké spoločnosti budú naďalej čeliť obmedzeniam na strane ponuky súvisiacim s dostupnosťou lietadiel a kapacitou údržby. Situácia sa od čias pandémie zlepšila, k čomu prispelo zmiernenie nedostatku pracovnej sily, zvýšená výroba motorov a pokrok pri riešení problémov spoločnosti Boeing s kvalitou a certifikáciou. V dôsledku toho spoločnosti Airbus a Boeing v prvej polovici roku 2026 zvýšili dodávky lietadiel o 15 %, resp. 12 %. Dodávky však naďalej zostávajú pod najvyššími úrovňami spred pandémie. V dôsledku toho celkový počet nevybavených objednávok dosiahol v máji 2026 úroveň 18 100 lietadiel, čo zodpovedá takmer 60 % aktívnej flotily a predstavuje viac ako 11 rokov výroby pre spoločnosti Airbus a Boeing. Oneskorenia v dodávkach zvýšili náklady leteckých spoločností na údržbu. K vyššej spotrebe paliva prispelo aj starnutie flotíl leteckých spoločností – priemerný vek dosiahol v roku 2025 rekordných 15 rokov, v porovnaní s 13 rokmi v roku 2019.
Posledná aktualizácia: júl 2026
Doprava