Fenomén ENSO vstúpil v októbri do fázy La Niña. Prognózy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) a Kolumbijskej univerzity naznačujú návrat fenoménu La Niña v 4. štvrťroku 2025, pričom viditeľné účinky by sa mali prejaviť na začiatku roka 2026.
Ak sa to potvrdí, náš scenár by znamenal pozitívne účinky na poľnohospodársku produkciu v Ázii, kde sa v roku 2026 očakáva silnejšia monzúnová aktivita, zatiaľ čo Južná a Severná Amerika a južná Afrika by mohli čeliť nepriaznivým dopadom. La Niña pravdepodobne prinesie aj chladnejšie než priemerné podmienky do niektorých častí severnej pologule počas zimnej sezóny 2025–2026 – najmä v Kanade, na severe USA, v Číne, Japonsku a na Kórejskom polostrove –, čo by mohlo viesť k zvýšeniu spotreby energie na vykurovanie. Nakoniec sa môže zvýšiť riziko lokálnych extrémnych poveternostných javov, najmä pravdepodobnosť hurikánov v Mexickom zálive.
Celosvetový prebytok obilnín odstraňuje nedávnu neistotu v dodávkach
Podľa prognóz FAO by mala celosvetová produkcia obilnín v roku 2025 medziročne vzrásť o 2 % (po nulovom raste v roku 2024) a dosiahnuť v tomto roku 2 911 miliónov ton, čím prekoná predchádzajúci rekord z roku 2023 (2 856 miliónov ton). Keďže dopyt zostáva stabilný (2 733 Mt, +0,5 %), očakáva sa, že v nadchádzajúcom roku bude ponuka v prebytku. K tomuto vývoju pozitívne prispeje produkcia pšenice, kukurice a ryže, a to vďaka rozširovaniu obrábaných plôch a obzvlášť priaznivým prognózam výnosov. Očakávajú sa výrazné regionálne rozdiely. V Európe bude situácia pravdepodobne zmiešaná, s lepšími úrodami pšenice, ale slabšími vyhliadkami na produkciu kukurice. Kľúčovými regiónmi, ktoré budú hnacou silou nárastu ponuky obilnín, budú Latinská Amerika a Ázia, najmä vďaka rastúcej produkcii kukurice a sóje. Naopak, Severná Amerika čelí väčšej neistote, pričom sa očakáva mierny pokles produkcie pšenice, najmä v USA.
Po zaznamenaní prudkého poklesu v roku 2024 sa očakáva, že produkcia obilnín v Európskej únii (EÚ) sa v roku 2025 opäť zvýši vďaka priaznivým zrážkam a podmienkam na siatie vo Francúzsku, Španielsku a Taliansku počas prvej polovice roka. Nadpriemerné letné teploty v tých istých krajinách by však mohli negatívne ovplyvniť výnosy kukurice. Zavedenie colných bariér EÚ na dovoz hnojív z Ruska a Bieloruska od 1. júla môže tiež ovplyvniť dodávateľské reťazce a výrobné náklady európskych pestovateľov obilnín.
Na druhej strane Atlantiku sú vyhliadky na produkciu pšenice zmiešané. V Kanade by mala produkcia zostať na úrovni blízkej tej z minulého roka. V USA sa však predpokladá mierny pokles produkcie pšenice (o 3 % medziročne) v dôsledku pretrvávajúcich obáv z sucha. Naopak, v USA sa očakáva nárast produkcie vedľajších obilnín (kukurica, sója), pričom FAO odhaduje 5 % nárast výsevnej plochy v porovnaní s rokom 2024.
V Ázii viedlo horúce a suché počasie v Indii k revízii národných prognóz produkcie smerom nadol. Podľa USDA však rozsiahle zavlažovanie zmiernilo tento vplyv a rok 2025 by mal byť rekordným rokom z hľadiska úrody pšenice. Na Blízkom východe naďalej predstavuje riziko geopolitická nestabilita. Možné narušenia námornej dopravy cez Hormuzský prieliv by mohli ohroziť dodávky hnojív do ázijských krajín v sezóne 2026. Krajiny ako India sú obzvlášť závislé od dovozu hnojív z krajín Perzského zálivu, ktoré prechádzajú cez tento prieliv.
Na južnej pologuli prebiehajú zbery vedľajších obilnín v roku 2025. Celkovo produkcia kukurice prekonala vlaňajšiu úroveň aj päťročný priemer. V Brazílii podporili priaznivé cenové očakávania odhadovaný nárast osiatych plôch a všeobecne dobré poveternostné podmienky by mali umožniť mierne zvýšenie výnosov. V Argentíne sa prognózy produkcie kukurice zvýšili vďaka priaznivým zrážkam, hoci produkcia pravdepodobne zostane pod päťročným priemerom. V Južnej Afrike sa očakáva zlepšenie úrody obilnín v roku 2025 vďaka priaznivým poveternostným podmienkam, a to po sezóne 2024 poznačenej suchom.
Deficit ponuky bude naďalej zaťažovať trh s poľnohospodárskymi komoditami okrem obilnín
Na rozdiel od obilnín trpia ostatné poľnohospodárske suroviny výpadkami produkcie – v prípade kakaa ide o štrukturálny problém, v prípade cukru sa jedná o sporadické výkyvy. Akýkoľvek pokles produkcie vyvíja tlak na celý hodnotový reťazec, a to v kontexte trvalo silného dopytu. Koncentrácia dodávateľských reťazcov ďalej zvyšuje zraniteľnosť týchto trhov. Napríklad Pobrežie Slonoviny a Ghana spolu predstavujú 60 % celosvetovej produkcie kakaa. Produkcia v Ghane však od roku 2021 klesla takmer o 50 %, zatiaľ čo produkcia v Pobreží Slonoviny stagnuje. Za pouhé dva roky tento pokles spôsobil trojnásobný nárast medzinárodných cien kakaa, ktoré sa teraz stabilizujú na úrovniach štyrikrát vyšších ako bol priemer v rokoch 2015 – 2019. Podobný trend bol zaznamenaný aj na trhu s kávou, kde sa ceny za posledné dva roky zdvojnásobili. Nepriaznivé poveternostné podmienky v západnej Afrike (v prípade kakaa) a juhovýchodnej Ázii (v prípade kávy) v kombinácii so štrukturálnym poklesom výnosov a nízkymi príjmami pestovateľov výrazne ovplyvnili produkciu v kontexte neustále rastúceho dopytu.
V roku 2025 budú eskalujúce obchodné napätia oslabovať globálny agropotravinársky sektor
Agropotravinárske výrobky sú kľúčovým prvkom obchodnej vojny. Európska únia sa v súčasnosti javí ako najviac ohrozený región vzhľadom na významný podiel agropotravinárskych výrobkov na jej vývoze. Francúzsko, Španielsko a Taliansko sú obzvlášť citlivé na pokles vývozu agropotravinárskych výrobkov do USA a priamo ich ovplyvňujú vyššie clá uvalené Trumpovou administratívou. Najväčšiemu riziku čelia segmenty vína a brandy, mliečnych výrobkov a cukroviniek. Namiesto cla uvaleného na európske destiláty (najmä koňak) v Číne od októbra 2024 podliehajú tieto výrobky od júla 2025 povinnému minimu ako odvetné opatrenie proti európskym clám na čínske elektrické vozidlá. Čína je druhým najväčším exportným trhom pre francúzsky koňak, na ktorý pripadá takmer 20 % vývozu, hneď za USA (40 %). Tieto dve krajiny sú pre tento sektor kľúčové, keďže 95 % francúzskej produkcie koňaku sa vyváža.
Obchodná vojna by mohla poškodiť aj amerických producentov obilnín. Čínske odvetné opatrenia sa zameriavajú predovšetkým na americké poľnohospodárske produkty, na ktoré sa vzťahujú clá vo výške 10 % až 15 %, vrátane 10 % cla na sójové bôby. Čína je najväčším dovozcom sójových bôbov na svete a hlavnou exportnou destináciou pre americké sójové bôby. Čína už počas prvého funkčného obdobia prezidenta Trumpa v roku 2018 zamerala svoje opatrenia na americkú sóju, čo spôsobilo prepad vývozu o 75 % z 12 mld. USD v roku 2017 na 3 mld. USD v roku 2018. Opätovný pokles čínskeho dovozu by pravdepodobne stlačil ceny americkej sóje nadol. Bez zaručeného prístupu na alternatívne trhy (napr. do EÚ) by americkí výrobcovia vážne utrpeli v dôsledku Trumpových colných opatrení.
Okrem toho sú niektoré časti amerického poľnohospodárskeho a agropotravinárskeho priemyslu vysoko závislé od zahraničnej pracovnej sily. Napríklad 21 % pracovnej sily v spracovaní mäsa a 42 % v rastlinnej výrobe tvoria migranti bez dokladov. Tieto sektory by mohli byť vážne zasiahnuté sprísnením americkej imigračnej politiky. V krátkodobom horizonte by to pravdepodobne viedlo k nedostatku pracovnej sily a spomaleniu činnosti, čo by mohlo spôsobiť potenciálne straty tržieb pre podniky. V dlhodobom horizonte sa očakáva nárast výrobných nákladov v dôsledku vyšších miezd legálnych zahraničných pracovníkov a amerických občanov. V kontexte spomaľovania hospodárskeho rastu v USA – spoločnosť Coface prognózuje rast HDP na úrovni 1,0 % v roku 2025 – budú spoločnosti v tomto sektore čeliť dvojitej výzve v podobe klesajúcich marží a slabšieho dopytu.
Výhľad pre hlavné poľnohospodárske komodity v roku 2025
Pšenica – Najnovšie prognózy FAO pre produkciu pšenice v roku 2025 sa pohybujú na úrovni 800 miliónov ton, čo zodpovedá produkcii z predchádzajúceho roka (+0,3 % medziročne). Očakáva sa, že globálny dopyt zostane v roku 2025 stabilný. V dôsledku toho predpokladáme, že ceny pšenice zostanú relatívne nízke, na úrovni okolo 180 USD/t (-7 % medziročne).
Kukurica – Podľa FAO by mala celosvetová produkcia kukurice v roku 2025 dosiahnuť rekordnú úroveň, pričom sa odhaduje nárast o 3,5 % v porovnaní s rokom 2024 na približne 1,2 miliardy ton. Rast je poháňaný hlavne lepšími výnosmi v Brazílii a Indii, kde domáci dopyt po krmivách pre zvieratá a priemyselnom využití podporil výsadbu. Naopak, v EÚ sa očakáva pokles v dôsledku nepriaznivého počasia a revidovaných výsadbových plôch. Očakáva sa tiež mierny nárast celosvetovej spotreby kukurice (+0,3 % medziročne) na úroveň 1,5 miliardy ton, a to vďaka zvýšenému využívaniu v krmivárskom a priemyselnom sektore. V prvej polovici roku 2025 ceny kukurice na svetových trhoch výrazne klesli v dôsledku hojnej ponuky z Južnej Ameriky. V strednodobom horizonte sa očakáva, že ceny budú naďalej klesať. Pre tento rok prognózujeme priemernú cenu 200 USD/t, čo predstavuje pokles o približne 2 % v porovnaní s rokom 2024.
Sójové bôby – Podľa FAO by mala celosvetová produkcia sójových bôbov v roku 2025 mierne vzrásť (+1,4 %, 427 Mt), a to po 6-percentnom náraste v minulej sezóne. Rast sa sústreďuje hlavne v Brazílii, zatiaľ čo produkcia v Argentíne a USA zostáva stabilná. Pokles skromnej produkcie sa očakáva len v Európe, najmä vo Francúzsku. Pokiaľ ide o dopyt, Čína bola hlavným motorom celosvetového dopytu, ktorý sa teraz stabilizuje. Hoci Peking už presmeroval svoj dovoz z USA (-31 % od roku 2017) do Brazílie (+48 % za rovnaké obdobie), nedávne odvetné opatrenia čínskych colných orgánov v súvislosti s clami pravdepodobne tento trend ešte posilnia. Preto očakávame v roku 2025 relatívne stabilné ceny (8 % medziročne) na úrovni približne 375 USD/t.
Ryža – Podľa FAO by sa mala celosvetová produkcia ryže v roku 2025 opäť zvýšiť, a to hlavne vďaka rozšíreniu obrábaných plôch takmer o 1 %. Produkcia dosiahla rekordnú úroveň 552 miliónov ton v ekvivalente brúsenej ryže. Rast spotreby ryže zostane silný (+2 % medziročne), a to najmä vďaka viacerým africkým krajinám. Očakáva sa, že spotreba dosiahne historické maximum. K poklesu cien na medzinárodných trhoch prispelo aj obnovenie indického vývozu ryže v októbri minulého roka. Predpokladáme, že cena v roku 2025 dosiahne úroveň 400 USD/t, čo predstavuje pokles takmer o 30 % v porovnaní s priemerom za rok 2024.
Agro-potravinársky priemysel
